Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Ferdinand I.

22. ledna 2009 v 21:33 | Latryna |  Panovníci SR
Ferdinand I. 1526 - 1564
Narodený 1503, rodičia: Filip I.- kastílsky kráľ a Johana Kastílska /Šialená/. Manželka Anna Jagelovská, dcéra Vladislava II., českého a uhorského kráľa. Deti: Alžbeta, Maximilián, Anna, Ferdinand II, Mária, Magdaléna, Katarína, Eleonóra, Margita, Ján, Barbora, Karol I., Helena, Jana a Uršuľa.
Ferdinand I. - (brat Karola I., španielskeho kráľa a cisára Svätej ríše rímskej), vyrastal do svojich 15 rokov v rodnom Španielsku. Vtedy nikomu ani na um neprišlo, že sa raz stane zakladateľom novej stredoeurópskej mocnosti, ktorá prežije niekoľko storočí ako popredný európsky štát. Keď sa však Karol stal cisárom, rozloha habsburskej ríše si žiadala určité organizačné zmeny. A tak sa poslušný Ferdinand vydal na cestu do preň úplne neznámeho prostredia, nepoznajúc reč ani pomery v krajine ničím nepripomínajúcej rodné slnečné Španielsko a už vôbec nie humanizmom poznačené Burgundsko, kde strávil istý čas na dvore svojej tety Margaréty. Legitimitu k nástupu na trón mu mal dodať sobáš s Annou Jagelovskou, sestrou uhorského kráľa Ľudovíta II., ako i predchádzajúce dohody medzi Jagelovcami a Habsburgovcami o vzájomnom nástupníctve v prípade vymretia rodov. Po smrti mladého panovníka v bitke pri Moháči v roku 1526 sa však na prvý pohľad jasná situácia zamotala. Časť uhorskej šľachty totiž oprášila staré rozhodnutie uhorského snemu o tom, že v prípade vymretia Jagelovcov sa uhorským kráľom môže stať len príslušník domácej šľachty. Kandidátom tejto skupiny bol najbohatší uhorský veľmož Ján Zápoľský, ktorého narýchlo v Stoličnom Belehrade 10. novembra aj korunovali za kráľa. Tým sa situácia vyvinula v neprospech Ferdinanda. A keď prišiel Ján s myšlienkou sobáša s kráľovnou - vdovou Máriou zdalo sa, že trón je pre mladého Habsburga stratený. Do kariet mu však zahrali tri veci: tvrdé odmietnutie sobáša s Jagelovským samotnou Máriou, ktorá naopak robila všetko pre to, aby na trón dostala svojho brata, zvyšujúce sa turecké nebezpečenstvo a strach uhorskej šľachty, pre ktorú bol v prípade vojny predsa len vhodnejším kandidátom na trón Ferdinand s obrovskými habsburskými majetkami a podporou brata - cisára Karola a nakoniec aj fakt, že sa na jeho stranu v pomerne krátkej dobe postavili bohatí veľmoži i množstvo príslušníkov nižšej a strednej šľachty. A tak bol na sneme v Bratislave zvolený a v Stoličnom Belehrade 3. novembra 1527 za kráľa korunovaný Ferdinand I.Habsburský. Vojna medzi dvoma kandidátmi na trón v čase tureckej hrozby bola hrou s ohňom. Bolo len otázkou času, kedy sa do hry o trón zapletú i Turci. A tí na seba nenechali dlho čakať. Keď sa na strane Jána Zápoľského začala prejavovať únava z bojov, v snahe o rýchle rozhodnutie zápasu vo svoj prospech si pozval na pomoc Turkov. Tí vtrhli do krajiny v roku 1529, 1530 a po smrti Jána pod zámienkou ochrany dedičských práv jeho nedospelého syna aj v roku 1541. Týmto vpádom došlo prakticky k rozdeleniu krajiny na tri časti. Južné a stredné Uhorsko sa ocitli v rukách Turkov, Sedmohradsko a niektoré ďalšie oblasti východného Uhorska ovládali Zápoľskovci, de facto však boli pod tureckým protektorátom. Habsburgovi zostala severná /približne dnešné Slovensko/ a západná časť Uhorska. Z pohľadu obyvateľov našich území sa začalo 150 rokov života v tieni tureckého polmesiaca. Po smrti Jána Zápoľského sa stal Ferdinand Habsburský jediným korunovaným panovníkom Uhorska. Jeho hlavnou úlohou sa popri usporiadaní hospodárskych pomerov, ktoré boli od vlády Jagelovcov katastrofálne, bola obrana krajiny pred Turkami. A jej hlavnú ťarchu malo niesť Slovensko so svojimi baňami, pevnosťami a bohatými mestami. Stalo sa hlavnou oporou Habsburgovcov v Uhorsku a jeho najväčšie sídlo Bratislava bola po obsadení Budína /1529/, Ostrihomu /1543/a Stoličného Belehradu /1543/určená za hlavné a korunovačné mesto. Turecký tlak na sever sa na chvíľu zastavil po tom, čo sa rozhodli Osmani spraviť poriadok v Perzii. V roku 1547 bol uzatvorený mier, v ktorom sa Ferdinand zaviazal k ročnému poplatku 30 000 dukátov. Mier však netrval dlho. Novú vojnu vyprovokoval vpád habsburských vojsk do Sedmohradska oblasti Poiplia. Vyvrcholením bojov bola bitka pri Plášťovciach /1552/, v ktorej zvíťazili Turci a z obsadených území bol následne vytvorený sečiansky sandžak. Tureckú prevahu v tejto oblasti Uhorska ešte viac podčiarklo dobytie Fiľakova /1554/, ktorý sa stal sídlom nového sandžaku. Šesťdesiate roky priniesli Ferdinandovi okrem desiatok drobných potýčok aj neúspešný pokus Jána Balašu o dobytie Sečian, ktorý sa skončil katastrofálnou porážkou uhorských bojovníkov. Za kratší koniec povrazu ťahal Ferdinand aj v náboženskej oblasti. Priamo pod jeho rukami sa väčšina krajiny pridala k reformácii. Vyznávačov Lutherovho učenia si nemohol i napriek niekoľkým prísnym nariadeniam Ferdinand pohnevať, nakoľko potreboval ich podporu v boji s Turkami. O niečo úspešnejší bol v Ferdinand na západe. V roku 1558 sa stal rímsko - nemeckým cisárom. Kladom jeho vlády bolo, že si uvedomoval potrebu usporiadania správy krajiny, ktorú scentralizoval, vytvoril nové úrady /Uhorská komora, vojenská kancelária, miestodržiteľská rada, vojenské kapitanáty/, zaviedol pravidlá do oblasti baníctva a obchodu.
Ferdinand I. zomrel 25. júla 1564 vo Viedni.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik