Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Ivan Gašparovič

22. ledna 2009 v 22:12 | Latryna |  Panovníci SR
Ivan Gašparovič 2004 -

Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. V rokoch 1959 - 1964 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Potom bol v rokoch 1965 - 1966 právnym čakateľom na Okresnej prokuratúre v Martine. A v rokoch 1966 - 1968 pracoval na Mestskej prokuratúre v Bratislave.
Od roku 1968 učil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte UK. V marci 1968 vstúpil na podporu Dubčekového vedenia do KSS. Po okupácii Česko-Slovenska armádami piatich štátov Varšavskej zmluvy (1968) jeho členstvo v jeseni zaniklo. Odborný rast Ivana Gašparoviča dokumentuje to, že postupne získal hodnosť kandidáta vied (CSc), docenta, a bol aj od roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského.
V roku 1964 sa oženil so Silviou Beníkovou (nar.13.1.1941), s ktorou má dve deti, dcéru Denisu Gašparovičovú, ktorá pracuje ako komerčná inžinierka a syna MUDr. Ivana Gašparoviča, ktorý pracuje ako lekár na Ústave srdcových a kardiovaskulárnych chorôb v Bratislave. Ivan Gašparovič má v spoločnosti vysoký morálny kredit, lebo jeho rodinný život je príkladom pre ostatných občanov aj politikov. Rovnako má povesť vynikajúceho odborníka, muža, ktorý sa riadi vzácnym inštinktom, je dobrým partnerom do politických rokovaní, lebo je ako jeden z mála slovenských politikov pripravený robiť kompromisy v záujme dohody. Je to človek aj politik bez afér a bez medializovaných kauz, istým spôsobom výrazná výnimka slovenskej politickej scény.
Ľudské aj odborné schopnosti Ivana Gašparoviča preveril post generálneho prokurátora Česko-slovenskej federatívnej republiky v hlavnom meste v Prahe, ktorý zastával od 24. júla 1990 do 2. marca 1992, teda v zlomovom období formovania nového právneho štátu. V atmosfére často vybičovanej ostrou konfrontáciou politických síl, strán a hnutí si zachoval chladnú hlavu a zvládol výnimočne profesne aj ľudsky náročnú funkciu bez jediného chybného kroku! Z postu generálneho prokurátora sa vrátil učiť na Právnickú fakultu UK do Bratislavy. Pôsobil ako člen Vedeckej rady Univerzity Komenského, ale aj Vedeckej rady Právnickej fakulty UK v Bratislave. Bol spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska. Pôsobil ako podpredseda Legislatívnej rady Vlády ČSFR. V roku 1992 vstúpil do Hnutia za demokratického Slovensko (HZDS), ktorého členom bol do 15. júla 2002. Založil nový politický subjekt Hnutie za demokraciu (HZD), kde ho zvolili za predsedu.
Od roku 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR) a od 23. júna 1992 do 1. októbra 1992 bol predsedom SNR. Po jej premenovaní na Národnú radu Slovenskej republiky (NR SR) do 1. októbra 1992 ostal naďalej jej predsedom. V tejto funkcii pôsobil aj po odstúpení vlády Vladimíra Mečiara od marca do októbra 1994. Za predsedu NR SR ho opätovne zvolili po predčasných parlamentných voľbách od novembra 1994 do 29. októbra 1998. V období od 3. marca 1998 do 29. októbra 1998 bol Doc. JUDr. Ivan Gašparovič poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta Slovenskej republiky. Ivan Gašparovič je muž, ktorý za jedenásť rokov svojej profesionálnej politickej kariéry sa zapísal do povedomia občanov SR ako politik rešpektujúci demokratické princípy ústavnosti, ktorý vždy a všade presadzoval slovenské národné a štátne záujmy, hájil slobodu a nezávislosť Slovenskej republiky, ako človek, ktorý má sociálne cítenie a blízko k občanom. Jeho meno sa v médiách nespochybňovalo v súvislosti s obohacovaním na úkor štátu, ktorý zakladal, finančnými transakciami, ani s klientelizmom, či nátlakovým lobingom. Pritom v medzinárodno-politických súvislostiach Ivan Gašparovič budoval dobrý imidž nového štátu, mimoriadne dobré vzťahy so susedmi, a presadzoval naše začlenenie do Európskej únie, vyváženú partnerskú a priateľskú spoluprácu s USA, s Ruskom, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom, s Čínou i s Japonskom. Rokoval s významnými špičkovými politikmi veľmocí aj európskych štátov. Priateľské styky udržiaval s republikánskym senátorom USA Georgeom Gingrichom i s predsedom Knessetu Izraela Shevahom Weissom. S bývalým americkým prezidentom za Demokratickú stranu Jimmym Carterom sa zblížil natoľko, že mu venoval fujaru, aj ho učil na ňu hrať. V Haagu ho oficiálne prijala holandská kráľovna Beatrix. V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska rokoval s predsedníčkou Dolnej snemovne parlamentu Betty Boothroydovou, ktorá na jeho pozvanie navštívila aj Slovenskú republiku. Vzťahy s predsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Miguelom A. Martinezom, prerástli do osobného priateľstva. Udržiaval priateľské styky s predsedom belgického Senátu Frankom Swalenom, podpredsedníčkou ruskej Dumy Alinou Fedulovou, predsedníčkou fínskeho parlamentu Ritou Uosukainenovou a predsedom Národnej rady Rakúskej republiky Heinzom Fischerom a s ďalšími významnými politikmi. Ako prvého Slováka ho prijal švédsky kráľ Gustáv Adolf. Počas výkonu funkcie predsedu parlamentu odhaľoval roku 1993 bustu Alexandra Dubčeka na Univerzite v Bologni roku a pamätník Alexandra Dubčka pri Humpolci (1998) neďaleko od miesta jeho autonehody.
Svojím založením je to ekumenický človek. Akceptuje všetky kresťanské cirkvi pôsobiace Slovensku; kresťanstvo považuje za veľkú civilizačnú hodnotu, ktorá v celých dejinách výrazne ovplyvnila život slovenského človeka. Počas pôsobenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky začal budovať dobré a priateľské vzťahy s Izraelom, navštívil ho ako prvý oficiálny slovenský politik nezávislej SR, za svoje postoje si získal sympatie Židovskej náboženskej obce v Slovenskej republike. Športová verejnosť Ivana Gašparoviča nielen akceptuje: má u nej aj vysoký kredit, lebo sa osobne angažoval pri vytváraní dobrých podmienok pre slovenský tenis, hokej a vodáctvo. Dlhé roky bol členom vedenia hokejového oddielu Slovana CHZJD a HC Slovan Bratislava.
Po parlamentných voľbách roku 1998, keď HZDS odišlo do opozície ho zvolili za poslanca NR SR, stal sa členom mandátového a imunitného výboru NR SR, členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, členom delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii. Od 15. júla 2002 do konca II. volebného obdobia NR SR - do 22. septembra 2002 bol Ivan Gašparovič nezávislým poslancom NR SR. Na Ministerstve vnútra 12. júla 2002 zaregistrovali nový politický subjekt pod názvom Hnutie za demokraciu (HZD). V prvej časti ustanovujúceho snemu HZD zvolili Ivana Gašparoviča 15. júla 2002 za predsedu HZD. V septembrových parlamentných voľbách 2002 novovzniknuté HZD získalo 3,28 percent hlasov, čo nestačilo na vstup do slovenského parlamentu. Doc. JUDr. Ivan Gašparovič sa vrátil za vysokoškolského pedagóga na Právnickú fakultu UK v Bratislave. Je autorom aj spoluautorom vysokoškolských učebníc a skrípt, odborných štúdií a článkov z oblasti trestného práva.
V roku 2004 kandidoval na miesto prezidenta SR. Výsledky prvého kola prezidentských volieb na Slovensku, keď sa do druhého kola dostal Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič a vypadol šéf diplomacie Eduard Kukan, ktorý viedol všetky prieskumy, šokovali politikov aj pozorovateľov. O tom, že výsledok prvého kola bol neočakávaný, svedčí skutočnosť, že Mečiar aj Gašparovič zhodne tvrdili, že rátali v druhom kole s tým, že sa budú musieť popasovať s Kukanom. V druhom kole volieb vyhral Ivan Gašparovič a dňa 15.07. 2004 nastúpil do funkcie v poradí tretieho prezidenta SR. V ďalších voľbách opäť Ivan Gašparovič zvíťazil...
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik