Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Jozef I.

22. ledna 2009 v 21:43 | Latryna |  Panovníci SR
Jozef I. 1705 - 1711
Narodený 1678, rodičia: Leopold I. Habsburský, cisár, český a uhorský kráľ a Eleonóra Wittelsbachová, falcko-neuburská kňažná. Manželka: Amália Vilma Welfová, dcéra Jána Fridricha, brunšvicko-luneburského vojvodu. Deti: Mária Jozefína, Leopold Jozef, Mária Amália.
Panovník, ktorý chcel mnoho, ale vďaka predčasnej smrti toho dokázal málo. Nastúpil na trón v roku 1705. Jeho otec Leopold I. mladého chlapca cieľavedome pripravoval na funkciu hlavy habsburského súštátia už od mladosti, Jozef získal vynikajúcu výchovu, vďaka ktorej získal odvahu ku zmenám, toleranciu k iným názorom /aj náboženskému/, čo bolo v skostnatenej, náboženskými spormi ubíjanej monarchii mimoriadne žiadúce. Na jeho nástup na trón s dôverou a veľkým očakávaním hľadeli všetci, ktorý očakávali zásadné zmeny. A dočkali sa. Za uhorského kráľa bol Jozef I. korunovaný ešte v roku 1687. Otec ho postupne oboznamoval s chodom štátu a neskôr mu začal zverovať drobnejšie úlohy. Tu sa však začal prejavovať rozdiel v postojoch starého panovníka so starým myslením a jeho moderného nástupcu. Svoje plány mohol Jozef rozvinúť naplno až po smrti otca. I keď rozhodne nebol typom kráľa - bojovníka, vďaka energickým krokom po nástupe na trón dokázal zvrátiť katastrofou hroziaci konflikt o španielske dedičstvo. Hlavne vďaka tomu, že maximálne dôveroval geniálnemu Eugenovi Savojskému, ktorý bol hlavným strojcom úspechov cisárskej armády. S jeho požehnaním Eugen vykonal rozsiahlu reformu armády, zbavil ju neschopných veliteľov, dbal na pravidelné vyplácanie žoldu. Podobné prevratné kroky začal konať aj Jozef. Desiatky, možno stovky príživníkov, ktorí za vlády jeho otca využívali zhovievavosť a nezáujem Leopolda, museli dvor opustiť. Mladý cisár ich nahradil vzdelanými ľuďmi, väčšinou podľa vlastného výberu. Jeho reformy by určite boli pokračovali, nebyť predčasnej smrti. Závažným bol napr. jeho pokus o zrušenie nevoľníctva na vlastných majetokch v Sliezsku. Veľmi rýchlo sa dokázal vysporiadať i s Františkom II. Rákocim. To čo nedokázal jeho otec, v pomerne krátkom čase učinil Jozef. Na radu skúseného Eugena Savojského nechal kuruckých vodcov, nech sa sami znemožnia. A tak sa i stalo. Jozef voči povstalcom postupoval oveľa citlivejšie ako jeho otec, neustále dával najavo ochotu rokovať, pričom víťazstvá pri Budmericiach a Žibove /1705/, udalosti v Onóde /1706/ a konečne bitka pri Trenčíne /1708/ ukazovali čoraz väčšiu prevahu Jozefa a zároveň boli predzvesťou úpadku slávy Františka Rákociho. Postupujúce cisárske vojská vítali obyvatelia miest i vidieka s úľavou. Videli totiž konečne možnosť mieru, ktorý v krajine chýbal už vyše 100 rokov. Osoba Jozefa sa stávala čoraz populárnejšia medzi prostým ľudom, vďaka náboženskej tolerancii i medzi protestantmi, ani katolíci sa nemohli sťažovať. Zdalo sa, že monarchiu čaká po dlhom čase obdobie pokoja a kľudu. Lenže osud chcel inak. Na jar 1711 Jozef dostal čierne kiahne a po krátkom zápase o život jeden z najnádejnejších habsburských panovníkov 17. apríla 1711 umrel. Obyvatelia monarchie ostali v šoku. Rovnako i členovia habsburského rodu, nakoľko Jozef nezanechal mužského potomka.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik