Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Ľudovít I.

22. ledna 2009 v 21:15 | Latryna |  Panovníci SR
Ľudovít I. 1342 - 1382



Narodený 1326, rodičia: Karol I. Róbert, uhorský kráľ a Alžbeta Piastovská, poľská princezná. Manželky: Margita Luxemburská, dcéra českého kráľa Karola IV. a Alžbeta Kotromaničová, dcéra bosnianskeho bána Štefana, deti: Katarína, Mária, Hedviga.
Ľudovít pôvodne vyrastal ako kráľovič bez vyhliadok na trón. Mal totiž 2 starších bratov, Karola a Ladislava. Obaja však zomreli v mladom veku a z Ľudovíta sa razom stal najvážnejší kandidát na trón Uhorska, krajiny, ktorá sa vlády jeho otca stala jedným z najsilnejších európskych štátov. Na rozdiel od mnohých svojich predchodcov Ľudovít nemal s nástupom na trón problém, vďaka svojej matke, ktorá ho dobrými radami sprevádzala takmer až do konca jeho vládnutia. V zahraničnej politike pridal k tradičnému Balkánu, kde podnikol niekoľko výprav do Srbska a Bulharska, no hlavne získal Dalmáciu, keď porazil Benátky, Itáliu. Tu sa už jeho otec snažil zabezpečiť neapolský trón pre svojho syna Andreja. Po počiatočných diplomatických rokovaniach došlo k vražde anjouovského princa a k slovu prišli zbrane. Ľudovít podnikol do Itálie dve výpravy, ani jedna však nepriniesla výraznejší úspech, naopak, stáli obrovské množstvo peňazí, čo sa prejavovalo i na vnútorných pomeroch v Uhorsku. Ľudovít napokon preniesol nároky na trón v Neapole na svojho chránenca Karola Dračského - Malého. Oveľa úspešnejšie si počínal Ľudovít v Poľsku. na základe vzájomnej dynastickej dohody, ktorú uzavrel s Kazimírom III. získal po smrti bezdetného poľského kráľa korunu Poľska. Vytvoril tým jeden z najrozsiahlejších štátov Európy, ktorý siahal od Baltského k Jadranskému moru. Zahraničná politika Ľudovíta sa neviedla len mečom ale i slovom. Pamätné je stretnutie s Karolom IV., českým kráľom a rakúskym vojvodom Rudolfom IV. v Trnave, kde sa vzájomné nezhody pokúsili urovnať rokovaniami. Vo vnútornej politike sa snažil Ľudovít pokračovať v otcových reformách. V roku 1351 vydal dekrét, ktorý bol vlastne rozpracovaním Zlatej buly z roku 1222. Vznikajúce problémy medzi národnosťami v krajine, ktoré vyplývali z neutíchajúcej vlny kolonizácie vrcholiacej práve za jeho vlády riešil vždy zmierom. Tak ako spory v Žiline, ktoré ukončilo vydanie tzv. Privilégia pre žilinských Slovákov v roku 1381. Okrem hospodárstva rozvíjal i kultúru a vzdelanie. Založil v Uhorsku mnoho kláštorov i prvú uhorskú univerzitu v Päťkostolí (1367). Zdalo by sa, že Ľudovít musí byť so svojim osudom vrcholne spokojný. Nebola to celkom pravda. Starosti mu spôsobovala predovšetkým otázka nástupníctva. Keďže nemal mužského potomka, vyriešil ju tak, že jednu kráľovskú korunu (poľskú) poručil Márii, druhú (uhorskú) Hedvige. Keďže vedel, že sľuby šľachty, nech sa tvári akokoľvek ústretovo sú len prázdne slová, pokúsil sa postavenie svojich dcér zabezpečiť vhodnými sobášmi. Mária sa mala stať podľa jeho vôle manželkou Žigmunda Luxemburského, brata českého kráľa, Hedviga si mala vziať rakúskeho vojvodu Viliama. Najstaršia Katarína bola sľúbená bratovi francúzskeho kráľa Ľudovítovi Orleánskemu. Osud však napokon rozhodol inak. Katarína zomrela v mladom veku, s Máriou mala jej matka úplne iné plány než otec a Hedviga sa na nátlak poľskej šľachty vydala za Vladislava Jagelovského.
Toho sa však už Ľudovít nedožil, zomrel v roku 1382 v Trnave.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik