Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Ľudovít II.

22. ledna 2009 v 21:30 | Latryna |  Panovníci SR
Ľudovít II. 1516 - 1526



Narodený 1506, rodičia: Vladislav II. -uhorský a český kráľ a Anna z Foix, francúzska kňažná. Manželka Mária Habsburská, dcéra kastílskeho kráľa Filipa Habsburského (vnučka cisára Maximiliána Habsburského).
Za uhorského kráľa korunovali Ľudovíta ešte ako dvojročné dieťa. Keď zomrel Vladislav II., jeho otec, mal Ľudovít sotva 10 rokov, tak sa jeho poručníctva ujali Tomáš Bakóc, Ján Bornemisza a Juraj Brandenburský. Správu krajiny prevzala do rúk kráľovská rada, ktorú tvorili zástupcovia kléru, vyššej i nižšej šľachty. Už jej zloženie dávalo tušiť veľké problémy, ktoré čakajú krajinu. V Uhorsku totiž práve v tomto období vrcholil zápas medzi vyššou a nižšou šľachtou. Bolo naivné myslieť si, že títo ľudia nájdu pre dobro krajiny spoločnú reč. Naviac, ani jedna zo súperiacich skupín nejavila záujem plniť si povinnosti a záväzky voči štátu, navzájom sa pretekali v tom, kto ukoristí najviac. Zatiaľ korunovaný kráľ Uhorska trpel núdzou, musel svoje výdavky drasticky obmedzovať. Výsledkom finančných problémov bolo vydávanie nehodnotných mincí, čo celú situáciu ešte zhoršovalo. Katastrofálna vnútropolitická situácia Uhorska nahrávala expanzívnym chúťkam Osmanov. V čase, keď chýbali peniaze na udržiavanie hradov a posádok v južnom pohraničí krajiny, mali výbornú možnosť definitívne sa porátať s Uhorskom. V roku 1521 dobyli Turci mimoriadne dôležité pevnosti Belehrad a Šabac. Napriek tomu, že obliehanie, najmä Šabacu, trvalo veľmi dlho, kráľ mal dosť času poslať obliehaným pomoc. No Ľudovít bol úplne bezmocný. Vrcholom anarchie bol rozpad vojska po páde Belehradu. Kráľ bol príliš mladý a neskúsený, aby si dokázal v tejto situácii poradiť. Isté nádeje mu dodal sobáš s Annou Habsburskou. Mladý vládca mohol dúfať v pomoc švagra, tiež mocného cisára Karola V., ktorým ako členom habsburského rodu nemohlo byť ľahostajné prípadné ohrozenie rakúskych krajín v prípade pádu Uhorska. Keďže však Habsburgovci uprednostnili riešenie problémov v západnej Európe a ani strýko Žigmund, poľský kráľ sa s pomocou neponáhľal, ostal Ľudovít osamotený. Taká bola situácia v čase, keď sa sultán Sulejman II. otvorene vyslovil o tom, že dobyje Uhorsko, ba dokonca o svojom úmysle informoval i mladého kráľa. Ani toto zjavné nebezpečenstvo nedokázalo zjednotiť uhorskú šľachtu, ktorá sa naďalej vybíjala v osobných sporoch a nebola ochotná akceptovať kráľovu vôľu. A tak, keď sa na pochod do Uhorska vydala vyše stotisícová Sulejmanova armáda, na výzvu Ľudovíta sa zhromaždilo sotva 30 000 bojovníkov, ktorí nemohli byť Turkom rovnocenným partnerom. Či sú udalosti okolo zrady Jána Zápoľského, ktorý údajne nečinne čakal s dvadsaťtisícovým vojskom na správu o výsledku bitky pri Moháči, pravdivé, alebo nie, nie je až také dôležité. V každom prípade, ide o presnú ilustráciu pomerov vo vtedajšom Uhorsku. Výsledkom bitky pri Moháči 29. 8. 1526 bol okrem uhorskej porážky i fakt, že po nešťastnej smrti kráľa Ľudovíta, ktorý sa mal utopiť na úteku v riečke Csele, ostala krajina opäť bez panovníka. A to pre Uhorsko neveštilo nič dobré.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik