Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Tsunami

19. ledna 2009 v 10:46 | Latryna |  Sila prírody

TSUNAMI
Náhly pohyb morského dna smerom nahor a nadol pri podmorskom zemetrasení môže vyvolať obrovské morské vlny populárne nazývané prílivovými vlnami. Pretože oceánsky príliv nemá nič spoločné s týmito vlnami, medzi geológmi sa pre ich označenie uprednostňuje názov tsunami. Tsunami sú seizmické morské vlny vyvolané veľkými zemetraseniami (obyčajne silnejšími ako 7 stupeň Richterovej stupnice), ktoré porušujú morské dno. Môžu však byť vyvolané aj vulkanickými erupciami a podmorskými zosunmi. Rýchly pokles alebo výzdvih rozsiahlej oblasti morského dna spôsobí, že všetka voda nad pohybujúcou sa oblasťou je okamžite vzdutá alebo poklesnutá. Keď sa táto voda snaží zaujať pozíciu zhodnú s pôvodnou hladinou, vyvoláva vznik dlhých nízkych vĺn, ktoré sa veľmi rýchlo šíria po morskom povrchu.
Tsunami sa podstatne odlišujú od normálnych vĺn na morskej hladine. Veľké vlny vyvolané vetrom môžu mať vlnovú dĺžku 400 metrov a v hlbokej vode sa pohybujú rýchlosťou okolo 10 km/hod. Ich výška pri náraze na pobrežie je obyčajne len 0,6 až 3 metre, hoci v strede hurikánu môžu byť vlny až 15 metrov vysoké. Tsunami v porovnaní s týmito vetrom vyvolanými vlnami môžu mať vlnovú dĺžku až 150 km a pohybovať sa rýchlosťou presahujúcou 700 km/hod. V hlbokej vode je ich výška len 0,5 až 2 metre, ale pri pobreží môže dosahovať výšku až 30 metrov. Toto veľké zväčšenie ich výšky pri pobreží je spôsobené topografiou morského dna. Niekoľko lokalít s kombináciou mierne ukloneného šelfu a lievikovitých zálivov môže donútiť tsunami do neuveriteľnej 85 metrovej výšky, ako napr. v roku 1971 na ostrovoch Ryukyu južne od Japonska. Pozdĺž väčšiny pobreží sú však výšky tsunami veľmi malé. Hoci rýchlosť normálnych vĺn sa v plytkých vodách drasticky spomaľuje, tsunami môžu dosiahnuť pobrežie ako veľmi veľké a veľmi rýchle vlny. V dôsledku ich veľkej vlnovej dĺžky nedochádza k ich rýchlemu ústupu ako u normálnych vĺn. Voda si udržuje stúpajúcu tendenciu počas 5 - 10 minút a pred svojim ústupom vyvoláva veľké záplavy. Ich dlhé trvanie a veľká výška spôsobujú rozsiahle deštrukcie v celej pobrežnej zóne.
Tsunami vyvolané zemetrasením v Chile v roku 1960 prešli celým Tichým oceánom a vyvolali rozsiahle škody na pobreží Japonska. Jedno z najdeštruktívnejších tsunami v modernej dobe vyvolalo zemetrasenie o sile 7,3 stupňa Richterovej stupnice na morskom dne pri pobreží Aljašky v roku 1946. Toto tsunami zničilo mesto Hilo na Havajských ostrovoch a vyžiadalo si 159 obetí. Úplne zničilo maják, ktorý sa nachádzal na neďalekom ostrove 10 metrov nad hladinou mora a zmietlo aj rádiotelegrafickú vežu, ktorej základy boli dokonca až 31 metrov nad hladinou oceánu. Zemetrasenie s magnitúdom 9,3, ktoré 26. decembra 2004 vyvolalo následné vlny tsunami, najsilnejšie zasiahlo indonézsku provinciu Aceh na severe ostrova Sumatra. Zahynulo tu vyše 131-tisíc ľudí, ďalších 450-tisíc katastrofa pripravila o domov.
Tsunami v Stredomorí: fakt či fikcia?!
Je vôbec možné, aby sa v stredomorskej oblasti, uzavretej vo vnútrozemí, vyskytlo tsunami, ktorého sa obávajú hlavne obyvatelia žijúci na pobrežiach svetových oceánov? Podľa vedcov to je viac ako pravdepodobné a ohrozené sú tak aj jadranské pláže - obľúbená destinácia našich dovolenkárov. Vedci si mysleli, že horotvorný proces sa v tejto oblasti skončil už pred 20 miliónmi rokov. Chorvátski a americkí geológovia však objavili na juhu Jadranského mora aktívny zlom. Tento zlom sa tiahne dnom Jadranu v dĺžke viac ako dvesto kilometrov a nachádza sa severozápadne od Dubrovníku.
Dávne katastrofy
A práve tento zlom nadväzuje na aktívne pásmo, ktoré v roku 1667 spôsobilo katastrofálne zemetrasenie. Počas neho zahynula veľká časť obyvateľov Dubrovníka a niektoré záznamy dokonca uvádzajú, že zo 40 tisíc obyvateľov zostalo vtedy nažive len 600! Podľa vedcov je pravdepodobné, že tieto dva aktívne zlomy sa spoja a výsledkom môže byť jedno z najničivejších zemetrasení, ktoré by ohrozilo Chorvátsko, Slovinsko, Čiernu Horu, Albánsko a ešte aj Taliansko. Vlny tsunami by tak zmietli veľkú časť stredomorského pobrežia. Vedecký tím pod vedením Richarda Bennetta z Arizonskej univerzity zistil, že južné Taliansko sa približuje k jadranskému pobrežiu rýchlosťou 4 mm za rok. Arizonskému tímu poslúžilo k tomuto tvrdeniu meranie využívajúce satelitný systém GPS. Táto skutočnosť bola uverejnená i v časopise Geology. Za 50 miliónov rokov sa tak spojí taliansky breh s jadranským.
Nič nám nehrozí?
Tohto spojenia sa my až tak obávať nemusíme, ale i tento nepatrný posun prináša pohybovú energiu, ktorá zasahuje jadranské pobrežie, a v konečnom dôsledku sa to môže nepredvídateľne prejaviť. V Jadranskom mori tak tento pohyb z dlhodobého hľadiska geologickým vrásnením spôsobí vznik nových ostrovov alebo pohorí. Táto hrozba v stredomorskej oblasti však nie je jediná. V blízkosti juhozápadného pobrežia Kréty, priamo v Stredozemnom mori, sa nachádza geologický zlom, ktorý každých osemsto rokov vyprodukuje silné zemetrasenie a vlny tsunami. Odborníci skúmajúci historické udalosti, ktoré sa stali v tejto oblasti zistili, že tento geologický zlom je zodpovedný aj za zničenie Alexandrie v 4. storočí n.l. Podľa geológov je možné, že tento aktívny zlom môže priniesť zemetrasenie a s tým súvisiace vlny tsunami už v najbližších 100 rokoch! Toto zemetrasenie by podľa počítačových simulácií malo mať silu až 8 stupňov Richterovej stupnice a vyvolalo by vlny tsunami, ktoré by zaplavili severné pobrežie Afriky, južné Grécko, Sicíliu a pokračovali by Jadranským morom až k Dubrovníku. Silou by sa tak vyrovnalo tomu zo 4. storočia, kedy o život prišlo niekoľko desiatok tisíc ľudí.
Nemilo prekvapení...
Krajiny ktoré majú svoje pobrežia pri Jadranskom alebo Stredozemnom mori by tak mali podľa týchto vedeckých poznatkov prehodnotiť svoje opatrenia pred vlnami tsunami, ktoré sú pre túto oblasť veľkou hrozbou. V týchto oblastiach teraz žije podstatne viacej ľudí ako ich žilo v 4. alebo 17. storočí a netreba zabudnúť aj na letných dovolenkárov, ktorých počet sa každoročne zvyšuje.
(zdroj magazín sk)

 

2 lidé ohodnotili tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik