Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Povodne

8. února 2009 v 15:48 | Latryna |  Sila prírody

História povodní na Slovensku
Prvými údajmi o veľkých povodniach na Slovensku v dávnej minulosti sú len znaky napr. kulminačných hladín na zachovaných budovách a zmienky v archívnych dokumentoch. Najstaršie stopy o povodni na najväčšom toku Dunaji sú z roku 1012, neskôr z roku 1210, 1344, 1466, 1499, o ktorých sa možno domnievať, že dosiahli parametre povodní z rokov 1899 a 1954, teda povodní, o ktorých už máme informácie zásluhou pravidelného merania vodných stavov, ktoré sa začalo v tretej dekáde 19.storočia.
Za najväčšiu povodeň za ostatných 500 rokov sa považuje povodeň z augusta 1501, ktorá bola spôsobená abnormálnymi zrážkami v celom povodí horného Dunaja. Hydrológmi rekonštruovaný kulminačný prietok v Linzi bol 12 000 m3/s, vo Viedni dosiahol 14 000 m3/s. V Bratislave bola pravdepodobne najväčšou povodeň v r. 1516 - označenie výšky kulminačnej hladiny na pilieri Vydrickej brány je zároveň najstaršou zachovanou povodňovou značkou na území Slovenska.
Najznámejšia povodeň v 18.storočí bola na začiatku novembra 1787, označovaná aj ako "dušičková povodeň".
Celé 19. storočie bolo poznamenané ľadovými povodňami, pri ktorých za oteplenia nahromadené ľadové kryhy spôsobili zápchu a vzduli hladinu. Osudnou pre Bratislavu bola tá z 5.februára 1850. Jedna zo zachovaných povodňových značiek na rohu Laurinskej a Uršulínskej v historickom jadre mesta sa nachádza 182 cm nad úrovňou chodníka, čo znamená 1 123 cm na vodočte Bratislava (pre porovnanie je to o 132 cm viac ako pri kulminácii povodne v auguste 2002). Povodeň spôsobila obrovské škody, pretrhala hrádze a skôr než ich stihli opraviť, ďalšia povodeň o tri roky neskôr spustošila Žitný ostrov.
História povodní je aj históriou stavania protipovodňových hrádzí. Prvé nesúvislé hrádze - násypy sa napr. na Dunaji začali stavať asi v 13.storočí. Najstarším zachovaným dokumentom o ochrane Žitného ostrova je rozkaz Žigmunda Luxemburského z roku 1426 o bezplatných prácach na stavbe a udržiavaní ochranných hrádzí pod Bratislavou pri Šamoríne. Hrádze sa po pretrhnutí znova a znova opravovali, navyšovali, ale veľká voda bývala obyčajne silnejšia. Napríklad za necelých 100 rokov od povodne v roku 1876 do najväčšej novodobej dunajskej povodne v roku 1965 sa hrádze zvyšovali päťkrát. Až potom do tohoto nerovného zápasu s vodným živlom vstúpilo rozhodujúcim spôsobom Vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros so svojimi protipovodňovými funkciami.
Historicky najväčšou povodňou na najdlhšej riek Váh, o ktorej sa zachovali archívne dokumenty, je povodeň z roku 1813. Spustošila celé údolia Váhu, od Žiliny po Sereď zničila väčšinu domov v 50 obciach, o život prišlo 243 ľudí. Váh bol vôbec nespútanou riekou a pre časté povodne sa v historických písomnostiach označuje ako Rapax, čo znamená dravý, alebo Lupus, čiže vlk. Záznamy jezuitov spomínajú ničivé povodne v r. 1652 a 1662, zmienky sú o desiatkach ďalších v nasledujúcich storočiach.

V novšej histórii si pozornosť zasluhuje povodeň z roku 1958, keď niektoré vodné diela Vážskej kaskády už boli uvedené do čiastočnej prevádzky a ďalšie boli vo výstavbe. Rozsiahle škody napáchala na Liptove a na Kysuciach. Väčším škodám zabránili najmä Oravská a Nosická priehrada. Ešte významnejšie sa ich protipovodňový účinok prejavil o dva roky neskôr pri rozsahom podobnej povodni v júli 1960, kedy Oravská priehrada zabránila stretu kulminujúcich povodňových prietokov Oravy a Váhu a Nosická priehrada zredukovala povodňovú špičku až o 1000 m3/s.
Aj ostatné územie Slovenska - v povodiach Hrona a jeho prítokov, Popradu a Dunajca či východoslovenských riek boli od dávnej minulosti vystavené ničivosti povodní, no historické záznamy o nich väčšinou chýbajú. Zachované sú doklady o povodni na Hrone z marca 1784, najvyšší vodný stav povodne z roku 1813 zachytáva značka na mestskom múre v Banskej Bystrici. Prvá komplexná informácia je až o povodni v roku 1960. Na toku Slaná povodeň z roku 1972 dosiahla prietoky až 100-ročnej vody a povodeň na Hrone, Ipli, Slanej, Rimave a ich prítokoch z roku 1974 zostane v historických análoch ako najrozsiahlejšia v 20. storočí.
Niet pochýb, že aj v dávnej minulosti bývalo východné Slovensko častým priestorom povodňových katastrôf. Zo zachovaných záznamov za takú možno považovať storočnú vodu v povodí Bodrogu a Tisy v roku 1888. Výskyt rozsiahlych povodní bol na tomto území častý aj v 20.storočí. Z najväčších povodní treba spomenúť storočnú vodu v povodí Bodrogu a Tisy v roku 1924, na Tise aj v roku 1932, rozsiahle povodne sa vyskytovali v rokoch 1967, 1974, 1979 či 1980. Celé povodie rieky Hornád zasiahla veľká povodeň v roku 1958, na Toryse sa s povodňovou katastrofou stretli v roku 1952.

...desivé a reálne...všade na svete...

(zdroj:shmu.sk)


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik