Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


1 mačací príbeh

15. února 2009 v 12:31 | Latryna
Už ako malá som mala rada mačky a z neznámych príčin mali mačky rady aj mňa. Takže bolo samozrejmé, že som po mačiatku vždy túžila, čomu sa moja mama bránila, lebo zvieratká v byte nechcela. Keď sme sa však presťahovali do domu, ktorý mal svoj dvor, moja túžba sa zvýšila. Mala som 10 rokov, keď som získala svojho kocúrika Murka. Stalo sa to tak, že na dvore a v jeho okolí bolo plno mačiek a mne zrazu povedalí tí menší z kamarátov, že či nechcem mačiatko. Našli totiž tri celkom malinké mačiatka, o ktoré sa musela starať ešte ich mačacia mamina, vzali ich z "pelíška" a hrali sa s nimi! Mačiatka mali ešte zalepené očká, takže mohli mať maximálne dva týždne. Mačacia mamina sa akosi vyparila a my starší sme si tie tri mačence podelili. Domov som tak priniesla malinkého čierneho kocúrika - vtedy som samozrejme ešte nevedela, že je to kocúr - mama začala pišťať, že som priniesla potkana, otec ju však uviedol do "obrazu" a prvé, čo sme s otcom urobili bolo, že sme mačiatku dali pomocou kapátka na oči teplé mliečko a uložili ho do tepla. Murko sa mal k svetu, papať mu chutilo a tak rástol ako z vody. Stali sme sa nerozluční kamaráti. Mama si teda na nového člena rodiny musela zvyknúť či sa jej páčilo alebo nie, ja som sa o Murka vzorne starala, takže nebol problém. Až do doby, kedy náš Murko začal byť zvedavý aj na iný priestor, ako bol náš dom. Prvé, čo priniesol domov, boli blchy. Chudera mama, dodnes to teda nepochopím, ale tie blchy sa vyžívali na jej nohách, pritom ani ja ani otec sme blchy nemali! Nuž, chytila som milého Murka, vložila ho po krk do vody vo vani. Všetky blchy sa nahromadili na jeho hlave, ja som ich pinzetou zberala a Murko držal, nevadilo mu, že je vo vode...Neviem, či vtedy existovali nejaké prípravky proti blchám ale toto bola moja osvedčená metóda. Po skončení procedúry som ešte Murka okúpala a zabalila ho do uteráka, ktorý bol poruke. Bohužiaľ, bol to mamin uterák určený výlučne na jej vlasy... Samozrejme, kriku bol plný dom, ale kocúr bol odblšený, vykúpaný a maximálne spokojný. Druhú radosť spôsobil Murko tým, že priniesol domov zabitého potkana a s maximálou pýchou a hrdosťou ho položil v kuchyni na dlážku. Chudáčik milučký, čakal ohromnú pochvalu a dostalo sa mu pravého opaku - mamu skoro porazilo, kričala, nadávala mne, otcovi aj kocúrovi.
S rodičmi som chodievala autom na výlety a dovolenky prakticky po celom Slovensku. Murko samozrejme neostal doma, v aute sa uvelebil vzadu pod zadným sklom a tam s vyplazeným jazykom pozeral po okolí. Bolo to milé, pretože vtedy bola móda taká, že na týchto miestach v aute bývali položení umelí psíci s vyplazeným jazykom a kývajúcou hlavou. Ja som tam mávala živého kocúra... Až do doby kedy, sme raz nenavštívili moju krstnú mamu. Mala veľký dvor, Murko sa tam vybehal do sýtosti, ponaháňal motýle, pospal si v kríčkoch. Chceli sme ísť už domov, no Murka nebolo. Viac ako hodinu sme ho všetci hľadali, volali ho po mene ale nenašli sme ho. Zrejme bol už vo veku, kedy potreboval aj nejakú mačaciu kamarátku. Odišli sme, ja som preplakala celú cestu, no môjho Murka som už nikdy v živote nevidela...
Potom už akosi opadol môj záujem mať mačku, vydala som sa, mala deti, presťahovala sa do paneláku, kde však pribudli dve fenky, ktoré mám dodnes - majú už úctyhodných 13 rokov.
Ak sa Ti tento príbeh páči, prečítaj si aj ostatné mačacie prínbehy!
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik