Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Otto Smik

15. dubna 2009 v 15:03 | Latryna |  Osobnosti SR
najúspešnejší slovenský pilot v službách britskej RAF
*20.01.1922 Boržo
† 28.11.1944 pri Zwolle

Narodil sa v gruzínskom meste Boržomi pri dnešnom Tbilisi, jeho otec Rudolf Smik pochádzal z Tisovca.Otto zdedil po otcovi technický talent a hĺbavosť. Túžbu po lietaní prejavoval už v Gruzínsku, kde začal stavať svoje prvé modely lietadiel. V roku 1939 absolvoval v Bratislave dvojročnú Obchodnú školu , jeho snom však ostávalo lietanie. Ako 17-ročný mal už na klzákoch a vetroňoch nalietaných 22 hodín.
Druhá svetová vojna, mníchovský diktát a rozpad Československa znamenali pre Smikovu rodinu obrovský šok. Otto hneď od začiatku uvažoval o úteku na Západ a o účasti v zahraničnom odboji. Stalo sa tak 18. marca 1940 - vtedy ešte nikto nemohol tušiť, že z osemnásťročného mladíka sa zakrátko stane jedna z najväčších hviezd československého letectva vo Veľkej Británii. Vstúpil do zahraničnej čs. armády 3. júna 1940 v juhofrancúzskom tábore v Agde, ale po kapitulácii Francúzska už o tri týždne nastúpil na evakuačnú loď Apapa, ktorá ho 7. júla dopravila do Liverpoolu. Od 13. marca 1941 nasledoval všeobecný prijímač, od júna kurz leteckej teórie a od 3. septembra do 22. novembra elementárny pilotný výcvik, ktorý skončil v Kanade s posudkom "vynikajúci žiak, nad priemerom" a v júli 1942 sa odplavil späť do Anglicka. Od 22. mája 1942 už mal na svoj vek nevídanú britskú hodnosť Pilot Officer. Najväčšia sláva Smika čakala po prechode k 222. stíhacej peruti v Hornchurche. V ofenzívnych akciách nad okupovanou západnou Európou vynikal nekompromisným vedením boja. V krátkom čase zaznamenal väčšinu svojich víťazstiev. V neuveriteľne krátkom čase od septembra 1943 do januára 1944 dostal päť Československých vojnových krížov a jednumedailu Zachrabrosť, v novembri 1943 získal dokonca aj britský Záslužný letecký kríž.Za svoje výkony a bojové zásluhy bol Smik 11. júla 1944 povýšený do hodnosti kapitána a vymenovaný za veliteľa B-letky v 312. československej stíhacej peruti.
Neuveriteľné šťastie prvýkrát opustilo dravého a odvážneho Smika 3. septembra 1944. Československá 312. a 310. peruť bola v ten deň súčasťou sprievodu štvormotorových Halifaxov, ktoré smerovali na letisko Soesterberg. Na spiatočnej ceste temperamentný Smik, nezvyknutý zaháľať, zaútočil so svojou štvoricou na letisko Gilze Rijen, kde zbadal lákavú korisť - asi tridsať zamaskovaných bombardovacích Junkersov. V okamihu, keď sa spúšťal k útoku, začala prudko a presne páliť nepriateľská protiletecká obrana. Smik síce dva Junkersy zapálil, ale sám dostal tri zásahy a po neúspešnom pokuse o zoskok padákom pristál "na brucho" pri obci Prinsebeek. Pomocou holandského odboja sa mu podarilo prejsť nemecké línie a 29. októbra 1944 ho americká Dakota dopravila z Antverp naspäť do Anglicka. Už 13. novembra 1944 bol povýšený do hodnosti Squadron Leader a vymenovaný za veliteľa britskej 127. stíhacej perute, operujúcej na kontinente. Stal sa tak v poradí tretím československým dôstojníkom na takomto poste v britskom letectve. Smik vo svojej novej funkcii pôsobil iba dva týždne. Dňa 28. novembra 1944 bol totiž pri útoku na železničnú stanicu Zwolle znovu zostrelený a už sa viac nevrátil. Roku 1946 bol in memoriam povýšený na nadporučíka a v roku 1991 na plukovníka. V roku 1995, po vzniku samostatného Slovenska, bol povýšený na generálmajora in memoriam.
Smikovo telo bolo najprv pochované v Kranenburgu s tým, že ide o "neznámeho Angličana". Po oslobodení ho omylom identifikovali ako Belgičana L.J.M. Taymansa, ten však v skutočnosti pilotoval druhý zostrelený stroj, ktorý bol až do roku 1965 zakrytý bahnom vo vodnej priekope na mieste dopadu. Až keď lietadlo vytiahli a identifikovali telo skutočného Taymansa, celá záhada sa vysvetlila.
Smikove telesné pozostatky, teraz už pod pravým menom, boli prevezené z Bruselu na vojenský cintorín v belgickom Gente a odtiaľ po ďalších takmer tridsiatich rokoch na žiadosť slovenských orgánov vojenským špeciálom do Bratislavy, kde už našli definitívny pokoj na cintoríne v Slávičom údolí. Na mieste smrteľného pádu pri farme Bloksteeg má hrdina od marca 1992 pamätnú tabuľu a je po ňom pomenovaná aj jedna z ulíc vo Zwolle.
(zdroj:osobnosti.sk)


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik