Aktuálne:






Prvá konská železnica

15. dubna 2009 v 14:11 | Latryna |  Železnica

V roku 1836 bola pod vedením baróna Georga Wilhema Walterkirschena a grófa Franza Dezassa založená v Bratislave (vtedy ešte Prešporku) akciová spoločnosť 17 miestnych obchodníkov a veľkostatkárov, ktorá sa rozhodla postaviť konskú železnicu, spájajúcu päť kráľovských miest medzi Bratislavou a Trnavou.

Budova stanice konskej železnice bola postavená v rokoch 1839 až 1840. Konská železnica z Bratislavy do Trnavy sa vybudovala ako reakcia na vznik Severnej železnice cisára Ferdinanda. Trasa železnice bola vytýčená od Korunovačného pahorku (súčasné nám. Ľ. Štúra) cez Svätý Jur, Pezinok, Modru do Trnavy. Proti vedeniu železnice sa však postavil magistrát Modry, preto bol projekt prepracovaný a železničná trať viedla náročnejším terénom cez Šenkvice. Prvá konská železnica mala mať tieto stanice: Bratislava, Pezinok, Veľké Čaníkovce (dnešné Šenkvice) a Trnava, nákladište vo Svätom Jure a zastávky Rači a Cíferi, k týmto zastávkam pribudli ešte Myslenice (vtedy Grinava), Báhoň a na istý čas aj Dvorník (Vajnory) ako samostatná zastávka medzi Račou a Svätým Jurom. Železničná trať mala mať dĺžku 49,449 km.
Náklady na výstavbu boli odhadnuté na pol milióna zlatých a výstavba železničnej trate trvala až 8 rokov. V prevádzke bola až do prvej polovice 70. rokov 19. storočia.
Pre zabezpečenieprevádzky riaditeľstvo zakúpilo 118 koní, ktoré ťahali dva osobné vozne. V určených staniciach kone prepriahali. V roku 1863 mala železnica 22 osobných vozňov, 156 nákladných vozňov, v nákladnej doprave kone ťahali až 5 vozňov. Aj napriek pomerne veľkému objemu prepravovaných tovarov počas celej existencie železnice pretrvávali finančné problémy. Už samotná výstavba nestála 534500 zlatých, ale viac ako 1,2 mil. zlatých.Definitívny koniec konskej prevádzky medzi Bratislavou a Trnavou bol 10.10.1872. Prvý parný vlak vyšiel v máji 1873.
Po desaťročiach pustnutia je dnes historický pamiatkovo chránený objekt sídlom poisťovne. Bez ohľadu na jeho historický význam ho však ktosi dal ( so súhlasom pamiatkového orgánu???) natrieť farbami, aké na ňom doteraz nikdy neboli, a aké sa v 19. storočí ani nepoužívali. Ten, kto rozhodoval o jeho dnešnej farebnosti, sa zrejme inšpiroval českou architektúrou obdobia po prvej svetovej vojne. Vtedy sa pod vplyvom architekta Josefa Gočára a jeho pražskej Legiobanky (1923) rozšírilo používanie tmavočervenej a okrovočervenej farby na fasádach novostavieb. Tie sa slohovo od fasád Feiglerovej stanice konskej železnice značne odlišujú.
A tak má Bratislava ďalšiu raritu: pamiatkovo chránenú najstaršiu budovu železničnej stanice v Uhorsku, ktorá sa v deväťdesiatych rokoch stala dokonca erbovým znamením mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, pomaľovanú ako gýčovitú cirkusovú atrakciu či karikatúru slávnej pražskej banky. Pôvodná farba budovy bola sivobiela.
Historická budova stanice prvej konskej železnice stojí v Bratislave - časť Nové mesto na križovatke ulíc Legionárska a Krížna, je prvá nielen na Slovensku ale aj prvá železničná stanica v celom Uhorsku. Budova je chránená unikátna pamiatka a je poslednou zachovanou stavbou tohto druhu.
(zdroj:referaty.sk,wikipedia.sk)
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.


Linka




Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...


čakám!



ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!





motýlik






Latrynask.blog.cz website reputation