Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Zmena klímy

24. července 2009 v 23:32 | Latryna |  Sila prírody
"Posledných dvadsať rokov je počasie nenormálne," hovorí meteorológ a klimatológ Milan Lapin. Počasie akoby sa zbláznilo. Čoraz častejšie nás prekvapia nezvyčajne silné búrky, sila vetra dosahuje hranicu orkánu, neprimerane teplé počasie strieda prudké ochladenie. Čo sa to vlastne deje? Je to len prechodný jav alebo si budeme musieť zvykať na výraznejšiu zmenu klímy?


Prečo tvrdíte, že počasie je posledných dvadsať rokov nenormálne?
Je celý rad dôkazov o tom, že práve pričinením človeka dochádza k zmenám v klimatickom systéme Zeme. Čiže aj k takzvanému zosilňovaniu skleníkového efektu atmosféry, ktoré vedie ku globálnemu otepľovaniu. V Arktíde sa veľmi rýchlo topí plávajúci ľad a dochádza k neobvyklým extrémom. Na Sibíri a v severnej Kanade je občas teplota aj o desať stupňov vyššia, ako je dlhodobý priemer. Samozrejme, môžeme si s úsmevom povedať, doprajme Eskimákom trochu tepla. Lenže oni sa z toho netešia. Za tisíc rokov sa prispôsobili podmienkam, v akých tam žili ich predkovia. Nevedia to teplo zužitkovať. Aj my by sme sa ťažko prispôsobovali podmienkam na Sahare alebo v brazílskom pralese. Ďalším negatívnym dôsledkom je, že tam rozmŕza takzvaný permafrost, teda večne zamrznutá pôda. Tá plní niekoľko funkcií, jednou z nich je, že je pod ňou obrovské množstvo oxidu uhličitého a metánu. Ak sa tieto plyny dostanú do atmosféry, ešte viac zosilnia skleníkový efekt. Okrem toho, na permafroste je vybudované množstvo komunikácií, ropovody, plynovody, celé mestá. Pri ich výstavbe počítali s tým, že permafrost je pevný ako kameň, a tak základy nekopali veľmi do hĺbky. Hrozí, že mestá sa začnú prepadávať do bahna.

Môžeme očakávať v dôsledku klimatických zmien viac zrážok a častejšie záplavy?
Trend je taký, že aj u nás bude rásť teplota, ale nie každý rok. Jeden známy politik ironicky poznamenal, že letel lietadlom z Prahy do Milána, oteplilo sa o dvadsať stupňov, a prežil to. Je to veľmi demagogické. Lebo oteplenie o jeden stupeň Celzia v dlhodobom priemere môže mať veľké následky. Ľudia si myslia, že klimatickú zmenu pocítia. To nie je pravda. Laik to zväčša ani nepostrehne. Ale dva až štyri stupne za sto rokov bude znamenať zásadný prelom v klimatických pomeroch. Napríklad medzi Komárnom a Popradom je v dlhodobom priemere rozdiel v teplote štyri stupne Celzia. A rozdiel v klíme a životných podmienkach je očividný. Čím je teplejšie, tým je v atmosfére aj viac vodnej pary. Ak je viac vodnej pary, očakáva sa viac zrážok. Napríklad v roku 1952 na tropickom ostrove Reunion spadli skoro dva metre vody za jeden deň. Ak spadne viac ako sto milimetrov zrážok, tak obvykle vzniká lokálna povodeň.

Búrky sprevádza aj krupobitie. Je u nás obvyklé?
Samozrejme, keď bude teplejšie, môžeme očakávať aj veľmi silné búrky s krupobitím, ktoré je skôr typické pre teplejšie regióny, ako napríklad juh USA, kde nie sú neobvyklé krúpy až do veľkosti tenisových loptičiek. V Indii nie sú zriedkavé ani krúpy do hmotnosti jedného kilogramu. U nás sú ešte stále ojedinelé krúpy vo veľkosti pingpongovej loptičky.
Posledné týždne sme zaznamenali rozsiahle búrky. Sú pre toto ročné obdobie typické?
Od apríla do septembra býva na Slovensku v dlhodobom priemere dvadsať až tridsať búrkových dní v každej obci, v niektorých rokoch viac, v iných menej. Treba zdôrazniť, že len jedno až dve percentá z nich sú veľmi silné alebo mimoriadne búrky. Aj v roku 2008 sme mali na Slovensku dosť mimoriadne silné búrky a úhrny zrážok, ale ešte nemáme k dispozícii podrobnosti, lebo u nás je v činnosti sedemsto staníc, ktoré merajú úhrny zrážok. Skúsenosti potvrdzujú, že silné búrky sa vyskytujú predovšetkým v tých rokoch, ktoré sú teplé.

Podľa vás by sme sa mali začať pripravovať na to, že možno už čoskoro budú tornáda bežnou záležitosťou i u nás. Prečo to tak je?
Tornádo je vertikálny vír, typický je chobot alebo kondenzačný kužeľ, ktorý pri dotyku so zemou môže mať ničivé účinky. Najsilnejšie tornádo v USA malo rýchlosť vetra až vyše štyristo kilometrov za hodinu. Likviduje všetko, čo mu stojí v ceste, aj železobetónové budovy, a je pri ňom veľa úmrtí. Napríklad 2. februára minulého roku zabilo dvadsať študentov na Floride, pretože nerešpektovali nariadenie a nešli do tornádového krytu. V júni 1984 bolo pri najmenej 22 tornádach severne od Moskvy zničených tridsaťšesť obcí a zahynulo asi päťsto ľudí, len sa to vtedy nezverejnilo. U nás sa vyskytovalo v minulosti tak jedno tornádo ročne, aj to často netrafilo obec a ľudia si len všimli, že sú niekde polámané stromy alebo zničené obilie. Na východnom Slovensku boli dva prípady, pri Plachtinciach odnieslo niekoľko striech. Predpokladáme, že mohlo ísť o slabšie tornáda.
Pri silnejších búrkach asi hrozia aj povodne...
Čím bude atmosféra teplejšia, tým bude v nej viac vodnej pary a intenzívnejšie zrážky. Neplatí to však všeobecne, lebo na vznik zrážok je potrebný aj výskyt cyklonálnej situácie alebo takzvanej instabilne zvrstvenej atmosféry. Slovensko je dimenzované iba na určitý objem povodňových vĺn, ktoré môžu bez ničivých účinkov absorbovať jednotlivé povodia riek. A ak ten objem vody, ktorý spadne do povodí, bude väčší, tak samozrejme, aj ničivý účinok povodní bude rozsiahlejší.

Ktoré blesky sú najnebezpečnejšie?
Blesky sú pozitívne a negatívne. Najnebezpečnejší je pozitívny blesk, ktorému hovoríme aj blesk z jasného neba, pretože obvykle udrie tam, kde vôbec nie je búrka. Vietor odnesie kladne nabitý oblakový závoj vo výške asi desať kilometrov a z neho znenazdajky udrie veľmi zriedkavý takzvaný pozitívny blesk s mimoriadne ničivými účinkami.
Čo si myslíte o tom, že napríklad v Rusku pri štátnych oslavách stíhačkami rozháňajú mraky?
Áno, existuje taká možnosť, aj lietadlami je možné do oblakov infiltrovať takzvané reagenty, ktoré spôsobia rýchle vypadávanie zrážok na začiatku vývoja búrok, čím sa znemožní ich ďalšie zosilnenie a postupne zaniknú. Tak sa dá predchádzať aj krupobitiu alebo veľmi intenzívnym lejakom. Používajú sa na to aj rakety.

Akú najväčšiu fámu v súvislosti s počasím ste zaregistrovali?
Mýtov okolo počasia je naozaj veľa. Napríklad, že aké bude dvanásť dní po Lucii počasie, také bude po celý budúci rok. No tak to je riadny nezmysel. Alebo mýtus o tom, že ak je horúce leto, tak bude studená zima. Ten sa možno občas splnil v minulom storočí, ale v súčasnosti už vôbec neplatí.
(zdroj:plus sedem dní.sk)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik