Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Cesta Slovákov na juh

5. srpna 2009 v 19:19 | Latryna |  Dejiny

Na začiatku 18. storočia bolo Slovensko ako po veľkej búrke. Po tureckých vojnách, protihabsburských povstaniach a nepokojoch v predchádzajúcom storočí ostalo spustošené, jeho obyvateľstvo sčasti vyhubené alebo žijúce v nevýslovnej biede.

V tomto období žilo na Slovensku asi milión obyvateľov v 3800 obciach. Mnohé z nich však boli vyľudnené alebo poloprázdne. Väčšie mestá ako Bratislava a Komárno mali 10 000 obyvateľov, Banská Štiavnica 7000. Na Slovensku žila viac ako polovica šľachty z celého Uhorska.

Habsburgovci v protihabsburských povstaniach síce nestratili uhorský trón a korunu, ale ani uhorská šľachta nevyšla naprázdno, neprišla o svoje feudálne výsady, napríklad nemusela platiť dane. Rovnako cisár nechal šľachte voľnú ruku nad poddaným roľníckym ľudom v stoliciach. Keďže oblasti južného Uhorska, nazývané Dolnázem, boli po tureckom plienení iba riedko osídlené, najväčšia ťarcha daňového bremena ležala na pleciach poddaného slovenského ľudu. Poddaní sa bránili útekmi od jedného zemepána k druhému, či z jedného kraja do druhého. Úteky poddaných mali priam masový charakter. Matej Bel to charakterizoval ako ,,šialenú túžbu poddaných po sťahovaní".
Chudobné severné stolice - Oravskú, Trenčianskú, Liptovskú, Spišskú - opustila najmenej tretina obyvateľov, niektoré dediny ostali poloprázdne. Slováci putovali za vidinou lepšieho života dolu na juh, na Dolnú zem, síce spustošenú, ale takmer ľudoprázdnu. Usádzali sa v starých osadách alebo zakladali nové. Sťahovanie na juh podporoval a organizoval aj štát i zemepáni, lebo mali záujem na opätovnom zaľudnení stredného a južného Uhorska. Prisťahovalci obrábali toľko pôdy, koľko stačilo na živobytie. Každý si mohol zobrať toľko pôdy, koľko chcel a po jej využití si zabral ďalšiu. O množstve slovenských osídlencov svedčí správa Matej Bela, ktorý o nich obrazne napísal, že ,,rastú ako obilie". Osídľovanie Dolnej zeme bolo pre prisťahovalcov výhodné, lebo prvé tri roky boli oslobodení od poddanských poviností a po ich uplynutí platili iba malé dane.
V dôsledku osídľovania stredného a južného Uhorska sa slovensko-maďarská etnická hranica posunula na juh. V strednom a južnom Uhorsku vznikli rozsiahle oblasti so slovenským asídlením. Slováci si tam uchovávali svoj jazyk, zvyky a kultúru. Do súčasnosti sa podarilo zachovať pôvodné slovenské osídlenie v Srbsku (Vojvodina), Chorvátsku (Požega), čiastočne v Rumunsku (Nadlak) a v Maďarsku (Békešská Čaba).
V horských oblastiach boli domy poddaných drevené, šindľom pokryté, v nížinách, zasa chalúpky zo surovej tehly alebo nabíjanej hliny a pokryté slamou. Okienka mali malé, ktoré takmer neprepúšťali slnečné svetlo, lebo ich v lete zaťahovali handrami či roztrhanými mechmi, v zime ovčími blanami.Steny mazali hlinou, premiešanou s plevami a bielili ju vápnom. Obytná miestnosť mala otvorené ohnisko, ale dom mal komín len zriedkavo. Ako zariadenie slúžil najčastejšie stôl, lavice a drevená truhla. Niekedy bývalo v chalupe aj viac rodín, často spolu s dobytkom.

(zdroj:tahaky-referaty.sk)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik