Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Advent

3. prosince 2009 v 18:47 | Latryna |  Sviatky

Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí.

Samotné slovíčko "advent" znamená v preklade príchod. Symbolizuje zrodenie Ježiška. Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nadrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška. Adventné obdobie vrcholí vigíliou. V Štedrý deň napoludnie začínajú Vianoce. Klasickým symbolom adventného obdobia je adventný veniec. V našich krajinách nie je možno tak rozšírený ako napríklad v Spojených štátoch. Tam sa adventným vencom ozdobujú dvere domov. Tento symbol sa však do užívania dostal podstatne neskôr, ako samotné oslavy adventného obdobia. Prvá zmienka o ňom pochádza až z 19. storočia, presnejšie z roku 1838 z Hamburgu, kedy teológ Johann Heinrich Wichern zavesil veniec na dvere sirotinca. Pod vencom bola pokladnička na milodary pre opustené deti. Wichern pripevnil každý deň na veniec jednu sviečku.Dnes sa už na adventných vencoch používajú len 4 sviečky, ktoré symbolizujú práve 4 adventné nedele.
Adventný veniec patrí k najstarším symbolom Vianoc v kresťanských rodinách. Poslednú zo štyroch sviec na adventnom venci zažali v nedeľu milióny kresťanov, ktorí tak naplnili svoju intenzívnu duchovnú prípravu na vianočné sviatky. Adventný veniec patrí popri vyzdobenom stromčeku, betleheme, tradičných ozdobách a svetle sviečok k najstarším symbolom Vianoc. Prvý takýto veniec uvil z halúzok ihličnatého stromu v roku 1860 duchovný Johan Wichlern z Hamburgu. Zavesil ho pod strop svojho domu, prizdobil 24 sviečkami a každý adventný deň až do Štedrého večera jednu zapálil. Neskôr sa počet sviečok prispôsobil počtu adventných nedieľ na štyri.
Naopak, najmladším zvykom, ktorý sprevádza Vianoce a oslavy príchodu Nového roka, patria ohňostroje, odpaľovanie svetlíc, petárd, delobuchov a iných pyrotechnických výrobkov. Do Európy priviezli ohňostroje cestovatelia a námorníci v 18. storočí z Ázie. Najmä v Japonsku, Číne, Thajsku, Laose či Vietname patria pestrofarebné ohňostroje po stáročia k neodmysliteľnej súčasti aj tej najmenšej dedinskej slávnosti.
Kresťanský svet prevzal hru s ohňom, zapaľovanie svetlíc a žiarivých ohňostrojov na prelome 18. a 19. storočia v znamení hlbšieho obsahu Vianoc. Svetlo a žiara oznamujú svetu radostnú zvesť o narodení Ježiša Krista, príchod jasnej hviezdy, lúčov poznania, pravdy, viery, lásky a nádeje. Tento skrytý odkaz Ježišovho narodenia nesie v sebe aj to najmenšie svetielko kahančeka roznášané do kresťanských rodín hlásateľmi Dobrej noviny či svetlo prskavky zapálenej otcom rodiny na Štedrý večer na vyzdobenom vianočnom stromčeku.
Imelo na štedrovečernom stole symbolizuje túžbu po šťastí pre celú rodinu. Na slávnostne prestretých štedrovečerných stoloch nebude chýbať v mnohých rodinách vetvička imela, ktorej sa od nepamäti pripisovala v ľudovom zvykosloví čarovná moc. Tradícia uctievania imela siaha do antiky. V gréckych bájach si bohyňa rastlinstva Persepona mohla zobrať vetvičku imela do podsvetia, aby jej cez zimu pripomínala krásu a životodarnú silu jej rastlinnej ríše. Keltskí kňazi, druidi, kosili imelo striebornými kosákmi a balili ho do bieleho plátna, podobne starogermánski duchovní ho zbierali zo stromov počas slávnostných a tajomných obradov.
Legendy o čarovnej moci imela tiež prebrali Slovania. Jeho magickú moc posudzovali aj podľa toho, z akého stromu pochádza. Imelo z hlohu a jablone namočené do vína zaháňalo zlých duchov a strašidlá. Keď sa dalo dieťaťu pod vankúš, snívali sa mu krásne sny. Imelo z liesky znamenalo, že je nablízku poklad a prútikár, ktorý mal z neho konárik v tvare vidlice, mal zaručené šťastie pri hľadaní vody. Na Vianoce sa odporúčalo dievčatám pobozkať milého pod vetvičkou imela, aby láska vydržala po celý budúci rok. Na niektoré legendy sa zabudlo, no viera v čarovnú moc imela na vianočnom stole pretrvala stáročia. Takto prizdobený stôl symbolizuje totiž túžbu po šťastí, hojnosti, súdržnej rodine a zdraví pre všetkých jej členov. K jej naplneniu malo prispieť aj magické sviatočné imelo.
(zdroj:hnusta.sk)
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik