Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Toulouse Lautrec

29. prosince 2009 v 10:09 | Latryna |  Umenie
Prvorodený syn grófa Alphonsa a grófky Adele prišiel na svet o šiestej ráno 24. 11. 1864 v Albi ako Henri Marie Raymond de Toulouse-Lautrec-Monfa. O rok neskôr prišiel na svet jeho brat Richard-Constantine, ale nasledujúci rok zomrel...

Keď Henriho mladší brat zomrel, rodičia prestali spolu žiť, chlapec ostal s matkou. V roku 1872 sa presťahujú do Paríža, kde začína študovať na lýceu spolu so svojimi bratrancami Louisom Pascalom a Mauriceom Joyantom, ktorý sa stane jeho priateľom a neskôr aj prvým životopiscom. Henri čmára na všetky svoje školské pomôcky a dostáva prvé hodiny kreslenia od otcovho priateľa Reného Princeteaua. Jeho detstvo je šťastné, bohužiaľ, už o dva roky sa uňho začína prejavovať choroba, ktorá ovplyvní jeho rast. Zdravie sa mu zhorší tak, že sa s matkou presťahujú späť na vidiek do Albi. Namiesto školy dostáva súkromné hodiny a chodí na liečenie do kúpeľov. V máji 1878 si Henri zlomí ľavú nohu a ostáva dlho v posteli. Neostáva mu nič iné, len ležať a kresliť. O rok neskôr v auguste si opäť zlomí nohu, tentoraz pravú. Hoci je to na obyčajnej prechádzke, jeho matka vyhlási, že sa to stalo pri páde z koňa. Lekári sa mu všelijako pokúšali predĺžiť nohy, napríklad závažiami, elektrošokmi a aby na dlhých cestách do kúpeľov netrpel bolesťami, podávali mu morfium. Jeho nohy však aj tak prestali rásť. Henri mal nakoniec dospelý dlhý trup a k nemu iba 70-centimetrové nohy pri výške 152 (podľa niektorých zdrojov 154) centimetrov. Pri chôdzi potreboval paličku a nielen jeho telo, ale aj tvár sa deformovala. Výrazne sa mu zväčšili pery a nos, iba oči ostali pekné. Podľa zachovaných správ mal nadmieru veľké aj genitálie. Lekári nikdy neurčili jeho presnú diagnózu...
V júli 1881 vyletel zo záverečných skúšok v Paríži a rozhodol sa stať maliarom. Strýko Charles i maliar René Princeteau ho v tom podporujú a tak Henri odchádza do Paríža. Tam s prestávkami maľuje v rôznych ateliéroch u rôznych maliarov. V roku 1884 prvýkrát vystavuje na kolektívnej výstave a o rok neskôr začína navštevovať kabarety na Montmartri. Parížsky nočný život, modelky, alkohol, bordely, ľahké ženy, tanečnice a kabarety, to je život, ktorý Henri žije i maľuje. Výberom priateľov a spoločnosťou, v ktorej sa pohybuje, poriadne irituje svoju aristokratickú rodinu. Otec ho vydedí a strýko ostentatívne spáli niekoľko jeho malieb. Podporuje ho iba matka. V roku 1886 sa Henri spriatelí s Vincentom van Goghom a zaobstará si vlastný ateliér na Rue Caulaincourt, v ktorom pracuje až do roku 1897. Snáď najvýznamnejší z pohľadu Lautrecovho neskoršieho života a slávy je 5. október 1898, keď sa otvárajú brány legendárneho kabaretu Moulin Rouge. Maliar sa stáva jeho pravidelným návštevníkom, má tam rezervovaný stôl a vystavujú tam jeho diela. Keď urobí plagát pre tamojšiu tanečnicu La Goulue, vynesie ho to medzi parížsku výtvarnícku elitu. Jeho plagáty pre rôznych umelcov sú také populárne, že mnohí Parížania sledujú ich lepičov a ešte mokré od lepidla si ich odnášajú domov. Napokon, jeho plagáty sa výborne predávajú dodnes...
Istý čas svojho života prežije Henri namiesto v prenájmoch či v hoteloch priamo v bordeloch. Maľuje tamojšie obyvateľky. A nielen to. Známa je jeho záľuba v neviazanom sexe. Lautrec je obklopený ženami, a aj napriek tomu, že je trpaslík, ho majú rady. Tanečnica Jane Avril videla Henriho v tom najlepšom svetle. Tanečnica Louise Weber, známa ako La Goulue bola zas potvora, ktorá si často "zabudla" dať na vystúpenie nohavičky. A dav na hádam najznámejšom plagáte sa jej preto pokúša nazrieť pod sukne... Kým Lautrecove plagáty sú plné reklamnej pozlátky a sľubujú sex, jeho maľby sú ceľkom iné. Nie je v nich prísľub sexu, iba pokojná intimita...
Lautrec bol alkoholik a často žartoval, že jeho výška má výhodu - keď opitý spadne, nedoláme sa. K ničivým účinkom alkoholu na jeho zdravotný stav treba prirátať aj syfilis. Vo februári 1899 sa ho matka rozhodla dať na kliniku, teda do blázinca, v Neuilly pri Paríži. Poslednou kvapkou bola bitka, ktorú opitý Henri vyvolal v jednom parížskom bordeli. Samozrejme, to všetko ostro komentovala vtedajšia tlač, výsledkom však bolo, že Lautrec ako autor stúpol na cene. V blázinci sa Henri snažil presvedčiť lekárov, že je v poriadku. Kreslí spamäti cirkusové motívy, aby dokázal, že má svoj život i duševné zdravie pevne v rukách. "Prepustenie som si kúpil za svoje kresby," vyjadril sa neskôr.

Bohužiaľ, jeho odhodlanie nechľastať nevydrží ani rok. Opäť pije a ku koncu života má halucinácie, ktoré sú výsledkom alkoholizmu a postupujúceho syfilisu. Známa je príhoda, keď Lautrecovi priatelia počuli výstrely z jeho izby, kde ho našli s pištoľou v ruke. Presviedčal ich, že sa iba snažil zahnať útočiace pavúky.
Pätnásteho augusta 1901 dostal porážku, po ktorej ochrnul na jednej strane tela, 20. augusta ho matka berie do Malromé, kde zomiera 9. septembra o 14.15 hod. v prítomnosti svojich rodičov a blízkej rodiny. Že prišiel aj jeho otec, prekvapilo asi každého okrem Henriho. Povedal mu len: "Otec, vedel som, že by si nezmeškal halali." Jeho otec bol totiž vášnivý poľovník. Posledné slová, ktoré mu maliar adresoval, boli: "Starý blázon." Vzťah medzi otcom a synom bol predmetom rôznych nepodložených dohadov, ale maliara jeho rodina nikdy neodvrhla, ale ani ho, s výnimkou matky, nepodporovala.
Počas krátkeho života namaľoval Henri de Toulouse Lautrec 737 olejomalieb, 275 akvarelov, 363 litografií a viac ako 5-tisíc kresieb, urobil nejakú keramiku, práce zo skla a samozrejme, k tomu treba prirátať množstvo navždy stratených diel. Jeho bratranec a galerista Maurice Joyant a grófka potom venovali peniaze na vybudovanie Lautrecovho múzea v Albi, ktorému venovali aj jeho najkrajšie obrazy. Múzeum otvorili 30. júla 1922 a potom ho niekoľkokrát zrekonštruovali. Naposledy v roku 2008. Je v ňom viac než tisíc Lautrecových obrazov, litografií, kresieb aplagátov. Maliarovi Toulousovi-Lautrecovi pripisujú aj autorstvo v nápojovej oblasti. Vymyslel koktejl Zemetrasenie - zmes troch dielov koňaku a troch dielov absintu, ktorý sa servíruje s kockami ľadu alebo pripravuje s ľadom v šejkri.

Trpasličí gróf Henri de Toulouse-Lautrec, ktorý sa nedožil tridsiatych siedmych narodenín, po sebe zanechal výnimočné výtvarné dielo. Patrí k najlepším maliarom a grafikom postimpresionistického obdobia a jeho obrazy zaznamenali rekordný predaj. V roku 2005 na aukcii v Christie´s vydražili jeho obraz La blanchisseuse - Mladá práčka za 22,4 milióna amerických dolárov. Padol tak predchádzajúci Lautrecov rekord 14,5 milióna dolárov z roku 1997.
(zdroj.zivot.lesk.cas.sk)
 

3 lidé ohodnotili tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik