Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Katakomby

16. března 2010 v 10:07 | Latryna |  História
Miesto, kde si až hmatateľne uvedomíme vlastnú pominuteľnosť...

Tvoria akýsi paralelný svet plný záhad a tajomstiev. Pripomínajú nám abstraktný zápas smrti a večného života, odohrávajúci sa v hlbinách, zdanlivo ďaleko od nášho uponáhľaného sveta. Aj vďaka ich ponurému tajomstvu patria vo svete medzi najnavštevovanejšie pamiatky. Katakombami odborníci nazývajú podzemné pohrebiská, neraz prepojené chodbami, ktoré znikali v časoch, keď sa cintoríny stali na ukladanie ľudských pozostatkov priúzke. Dnes sa však tento termín používa aj v širšom zmysle. Katakombami sa niekedy označujú aj podzemné priestory, ktoré s ukladaním mŕtvych nesúvisia a mali v minulosti úplne odlišné využitie. Príkladom môžu byť jihlavské katakomby s preslávenou svetielkujúcou chodbou. Hoci mali iný ako pohrebný účel, prischol im názov katakomby a možno aj vďaka tomu ich navštevuje množstvo turistov. Ján Beljak, archeológ z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied hovorí, že podobným príkladom sú aj rozsiahle podzemné priestory pod Krupinou - tiež neslúžili na ukladanie ľudských pozostatkov, no domácimi obyvateľmi sa neraz označujú ako katakomby. V pravom slova zmysle však pojem katakomby označuje podzemné priestory na ukladanie mŕtvych.
Vznik katakomb sa úzko viaže k prvým kresťanom a obdobiu ich prenasledovania. Vďaka tomu sa v mnohých katakombách našli pozoruhodné formy kresťanského umenia, predovšetkým vzácne fresky či sochárske práce. Katakomby sa v minulosti stavali predovšetkým tak, že do stien chodieb sa urobili výklenky pre rakvy. V iných prípadoch boli ich súčasťou aj kostnice, kde sa zvykli ukladať kosti zo zrušených cintorínov.
Za skutočnú "mekku" katakomb sa považuje Rím, kde ich môžete nájsť niekoľko desiatok. Prvé rímske katakomby začali budovať židia a kresťania, zatiaľ čo bohaté rímske vrstvy uprednostňovali spopolňovanie. Hoci rímske katakomby sú pomerne dobre preskúmané, mnohé zaujímavé nálezy sa objavujú ešte i dnes. Minulý rok to bol napríklad záhadný hrob na území Vatikánu z prvého storočia nášho letopočtu. Z rímskych katakomb sú najznámejšie Kalixtove, Priscilline, Anežkine či Sebastiánove katakomby.
Naši západní susedia sa tiež majú čím pochváliť. Patrí sem predovšetkým objav unikátnej kostnice pod kostolom svätého Jakuba a Jakubským námestím v Brne. V kostnici je uložených približne 50tisíc ľudských pozostatkov, čo ju radí medzi najväčšie v Európe. S jej sprístupnením sa po rozsiahlych úpravách počíta v roku 2011. Priestory kostnice sa pritom podarilo objaviť iba pred 8rokmi, čo je najlepším dôkazom, že mnohé zaujímavé nálezy sú ešte ukryté. Ľudské pozostatky siahali až po vrch klenby a chodba nimi bola vyplnená doslova puntičkársky. Už po pár týždňoch bolo jasné, že nález bude veľmi rozsiahly. Najväčšie prekvapenie ich čakalo v momente, keď jedna časť objavených priestorov začala mierne stúpať v smere kostola. Po odprataní výplne kostí sa priestor chodby začal mierne zužovať. Posledná vrstva ostatkov zakrývala voľný a temný priestor. To, čo sme po jeho osvietení uvideli, doslova vyrážalo dych. Pred nami sa otvoril obrovský priestor, ktorý tvorili tri komory. Bol kompletne vyplnený kosťami a lebkami v neodhadnuteľnom množstve,
Vekové ohraničenie nálezu mohli odborníci odvodiť od poznatkov na svätojakubskom cintoríne. Areál cintorína sa používal na pochovávanie už od začiatku 13. storočia. Do polovice 16. storočia verejné pohrebiská okolo kostola kapacitne postačovali, no neskôr bolo mesto nútené založiť nový cintorín za hradbami. Tu pochovávali obchodníkov, remeselníkov a stredné vrstvy, zatiaľ čo pohrebné obrady zámožnejších mešťanov sa ďalej konali okolo Kostola sv. Jakuba. Definitívne ho zrušili v roku 1784, keď viedenská vláda zakázala z hygienických dôvodov pochovávanie vnútri osád a miest. Cintorín teda slúžil na pochovávanie viac ako 500 rokov. Po presnom zameraní priestorov sa urobil odhad výplne, čo bolo okolo 50-tisíc ľudských pozostatkov. Prví návštevníci by do obnoveného podzemia pohli zavítať v polovici roka 2011. Medzi najnavštevovanejšie České katakomby patrí sedlecká kostnica a podobné ambície majú aj katamkomby v Klatovách. Tie sú známe dômyselnou mumifikáciou mŕtvych, vďaka ktorej sa telá mŕtvych zachovali v dobrom stave.
Na Slovensku máme podobných turistických atrakcií zatiaľ menej. Viaceré katakomby nie je možné sprístupniť pre narušenú statiku, bezpečnosť návštevníkov, nevyrovnané vlastnícke vzťahy či pre finančnú náročnosť na ich rekonštrukciu. K najzaujímavejším podzemným pohrebiskám patria krypty pod kostolom Navštívenia Panny Márie v Nitre, kde sú pochované prevažne sestry vincentky. Verejnosti sa síce sprístupňujú zriedkavo, no vždy to má veľký ohlas. Medzi zaujímavé objavy patria aj žilinské, lučenské či novozámocké katakomby a so sprístupnením krýpt pod Kostolom svätého Františka v Kremnici počíta tamojší farský úrad. Kostol svätého Františka v Kremnici priamo susedí s opusteným františkánskym kláštorom, ktorý je v súčasnosti na predaj, obe budovy sú prepojené aj zaujímavými podzemnými priestormi, ktoré sú pre Kremnicu typické. Nie náhodou sa o meste hovorí, že jej podložie pripomína ementál. Opustená budova kláštora roky chátra a tak to bolo aj s katakombami. V minulosti udržiavané podzemné pohrebisko začali ničiť vandali. Krypty tvorili výklenky v stenách, do ktorých sa vkladali truhly so zosnulými. Boli tu pochovaní nielen rehoľníci, ale tiež bohatí mešťania - donori kláštora. Z ich telesných pozostatkov dnes už nezostalo prakticky nič. Vandali sa neštítili rozbiť platne, ktoré uzatvárali výklenky, povyťahovať a porozbíjať truhly a telá nebožtíkov rozniesť po okolí. Do podzemia kláštora nebol problém sa dostať predovšetkým v čase, keď ho vtedajší Pamiatkostav začal prerábať na hotel. Hoci sa táto prestavba nikdy nedokončila, škody na kláštore boli obrovské. Vandali pritom v podzemí nemohli nájsť nič cenné, keďže františkáni boli chudobným rádom, nevlastnili nijaké cennosti, pochovávali ich v jednoduchých truhlách, v rehoľnom rúchu a s breviárom v ruke. Výklenky na ukladanie telesných zostatkov sa síce zachovali v pôvodnej podobe, no sú úplne prázdne. Napriek tomu má toto miesto stále pietny charakter, lebo mŕtvych pochovali okrem výklenkov aj v zemi. Práve preto chce farnosť navrátiť kryptám ich duchovný rozmer. Vstup do hlavnej krypty je pred oltárom kostola, v budúcnosti ho preto plánujú nahradiť vchodom z námestia. Už vlani prišiel farský úrad so zaujímavým projektom, ktorý chcú zopakovať aj v budúcnosti. Na oprave kostola a kláštora sv. Františka sa zišli mladí z celého Slovenska, ktorí si popri záchrane kostola mohli vyskúšať aj chuť rehoľného života. Niekoľko dní strávili v typickom františkánskom habite a žili jednoduchým životom svojich predkov.
Parížske katakomby vznikali už v stredoveku, kedy Rímania pod Parížom dolovali kamane. Od roku 1780 sa stali úložiskom ľudských ostatkov zo zrušených cintorínov. Do roku 1814 sem boli umiestnené ostatky viac ako 6 milińov ľudí. V súčasnosti majú tieto katakomby niekoľko 100 metrov chodieb v hĺbke okolo 20 metrov pod celým mestom - z nich je asi 2km časť sprístupnená.
(zdroj:veda.sme.sk-upravené)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik