Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


VEĽKÁ NOC

26. března 2010 v 10:49 | Latryna |  Sviatky
Veľkonočný týždeň sa začínal na Kvetnú nedeľu svätením vŕbových prútikov - bahniatok. V kostole sa na Kvetnú nedeľu čítali pašie, state o utrpení Ježiša. Kvetná nedeľa pripomenula triumfálny príchod Ježiša Krista medzi vítajúce davy...
kraslica

Kresťania sa podľa stíšenia v modlitbách a rozjímaní vo svojich domovoch i v kostoloch sústreďujú na kajúcne úkony, prosia o odpustenie hriechov, chodia na spovede, púte, konajú skutky milosrdenstva, zúčastňujú sa nočného bdenia, pašiových sprievodov i stále viac ožívajúcich pašiových predstavení. Zelené konáriky, ktoré na Kvetnú nedeľu posvätil kňaz, si ľudia dávali doma na obrazy alebo drevené hrady na povale, aby bol dom chránený pred bleskami. Pri búrke dávali konáriky do okna. Prúty sa používali pri vyháňaní dobytka, dávali ich do zeme pri orbe, bežnejšie bolo ich pálenie v peci pri búrke, aby blesk nezasiahol dom.
Očisťovacia a ozdravujúca moc počas Veľkého týždňa sa pripisovala vode, ohňu, dotyk s čerstvou zeleňou mal zabezpečiť silu a zdravie, vajce bolo symbolom znovuzrodenia, významná bola príprava a svätenie obradových jedál, mäso bolo symbolom hojnosti. Legendy tvrdili, že počas pašií bolo možné odhaliť poklady zakopané v zemi.
Podľa ľudovej tradície všetky dni v tomto týždni majú svoje mená a význam.
Modrý pondelok
Svoje meno odvodzuje od farby tmavobelasého rúcha, ktorým v minulosti prikrývali oltáre. Niektoré pramene uvádzajú odvodenie farby pondelka od začiatku Veľkého týždňa i od najželanejšej farby jarného neba.
Žltý utorok
Má svoje meno podľa farby po zime najvytúženejšieho jarného slniečka. Stretávame sa aj s názvom sivý utorok, pretože so svojou šedivosťou ostáva v porovnaní s inými dňami svätého týždňa najnenápadnejším.
Škaredá (Čierna) streda
O názov tohto dňa sa pričinil Judáš, ktorý za príslovečný Judášov groš zradil Ježiša. Predtým na neho škaredo zazeral. Škaredou stredou zvyknú ľudia omylom nazývať aj prvý pôstny deň.
Zelený štvrtok
Ježiš slávil so svojimi učeníkmi Poslednú večeru. Názov je podľa jednej verzie odvodený zo spomienky na sviežu zeleň pre Ježiša takej osudovej Getsemanskej záhrady. Najrozšírenejším symbolom tohto dňa je však ticho. Práve v tento deň mlčia na kostolných vežiach zvony, ktoré, ako hovorí ľudová tradícia, odlietajú do Ríma, aby sa vrátili po západe slnka až na Bielu sobotu. Namiesto zvonov sa používali rapkáče. Jedna z povier radí počas posledného zvonenia zvonov zaštrngať vo vrecku mincami, údajne to zabezpečí dostatok peňazí. Podľa tradície v tento deň sa majú jesť jedlá zelenej farby. Dobytok v maštali kedysi ľudia pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyhnali von bodliakom alebo žihľavou, aby bol taký silný a tuhý ako tieto rastliny. Ľudia sa umývali v potokoch, aby boli zdraví a krásni po celý rok. Dievčatá mali byť po umývaní čerstvé ako lastovičky a nemali mať pehy na tvári. S vodou sa nemalo šetriť pri umývaní riadu, pri východe slnka sa mal poumývať všetok riad, ktorý sa používal, najmä pri práci s mliekom.
Veľký piatok
V kresťanskom svete jeden z najtrúchlivejších dní roka, pretože je to deň Ježišovej mučeníckej smrti na kríži. Pre mnohých veriacich rôznych náboženstiev je to deň prísneho, často úplného pôstu, tichého rozjímania a dobrovoľnej izolácie od hlučných zábav. Deň má strohý a meditatívny charakter. Pozostáva z bohoslužby slova, ktorej vyvrcholením je spev alebo čítanie pašií podľa evanjelistu Jána. Domov sa odchádza v tichu. Nesmelo sa kopať v zemi, "lebo pán Ježiš bol vtedy v hrobe".
Dievčatá pod vŕbou vyslovovali želanie mať dobrého muža. Umývanie v potoku začalo skoro ráno, niektorí sa chceli zbaviť rán, iní verili, že budú po celý rok zdraví. Kto sa nechcel umývať v potoku, doniesol si vodu domov.
Biela sobota
Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. Nový oheň symbolizoval nový život. Radostná oslava zmŕtvychvstania sa začínala až večer po západe slnka posvätením ohňa, zapálila sa večná lampa a novoposvätená veľkonočná sviečka - paškal. V kostoloch sa zažínali nové sviece. Kedysi sa pred kostolom zapaľovali nové ohne, vymieňal sa nový oheň na svietenie, zvyšok starého oleja sa spálil, pálili sa aj zvyšky svätenín, namiesto ktorých už mali ľudia nové. Tento rituál sa nazýval pálením Judáša. Bačovia si odnášali uhlíky a zakopali ich v kolibe ako magicko-ochranný prostriedok. Na podvečerných bohoslužobných obradoch už znejú "rozviazané" zvony. Veriaci často celú noc bdejú v chrámoch, aby tu privítali najväčší sviatok. Keď sa rozviazali zvony, všetci sa poumývali v potoku.
Veľkonočná nedeľa
Je radostným sviatkom Vzkriesenia Ježiša. Najväčší katolícky sviatok roka je aj dňom svätenia a konzumovania obradových jedál. Končí sa obdobie prísneho pôstu. Gazdiné pripravili do košíka šunku, vajíčka, maslo, slaninu, koláče a iné jedlá, ktoré sa na Veľkú noc konzumovali, a zaniesli ich do kostola posvätiť. Pri návrate z kostola mnohé utekali domov, pretože podľa ľudovej viery, kto príde domov najskôr, bude prvý v dokončení jarných prác. Ak niekto spadol, bola to predzvesť škody. Po návrate si všetci sadli k sviatočne prestretému stolu. Prvé sa jedlo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých pri stole ako ochranu pred blúdením, nočnou morou a chorobami. Chlieb na stole sa v tento deň nesmel odložiť. Omrvinky sa odkladali na liečenie, do siatin. Škrupiny a kosti zo šunky sa dávali na polia medzi oziminy ako ochrana pred krupobitím.
Veľkonočný pondelok
Tento deň je už síce v novom týždni, ale patrí k hlavným veľkonočným sviatkom a v roku k najveselším. Zvyk šibania má preniesť symbolicky na ľudí po dlhej zime sviežosť jarných prútikov. Oblievačka je znázorneným želaním po čistote a zdraví a vajíčka sú symbolom života. Pre východné Slovensko je typické oblievanie, kúpačky sa začínali veľmi skoro ráno. Kúpanie malo dozvuky v utorok, keď dievčatá na ulici polievali každého chlapa. Po Veľkej noci nasledovali a často ju aj predchádzali významné udalosti hospodárskeho života - prvá orba, sejba, vyháňanie dobytka.
Veľkonočné vajíčka sú (prekvapujúco) vajíčka, ktoré boli rôznymi spôsobmi pomaľované alebo vyrobené. Veľkonočné vajíčka majú v histórií ľudstva veľa významov, ktoré sa čiastočne preniesli na sviatok Veľkej noci. Vajíčko slúžilo a slúži ako potrava, symbol života, čistoty, plodnosti, ale aj ako prírodné platidlo alebo obeť. Tradícia pomaľovať vajíčko a na Veľkú noc ho podarovať má množstvo vysvetlení. Už niekoľko desaťročí pred naším letopočtom vajíčko predstavovalo symbol života a zmŕtvychvstania a dávalo sa mŕtvym do hrobu. Vajíčko pre nás predstavuje niečo tajomné, uzavreté ako hrob, v ktorom sa skrýva život. V tomto zmysle je objasnený vzťah kresťanov k Veľkej noci. Maľovanie vajíčok má svoj pôvod v prírode. Ľudia, ktorý si už v minulosti obľúbili túto činnosť, sa inšpirovali v prírode vajíčkami vtákov.
Veľkonočný zajac
Veľkonočný zajac je známi ako " roznášač" vajíčok. Prepojenie medzi Veľkou nocou a veľkonočným zajacom si môžeme vysvetliť rôznymi spôsobmi. Dôvod prečo boli veľkonočné vajíčka pridelené zajacovi a nie napr. sliepke, je ten, že zajac je rýchlejší a nikto pred tým ešte nevidel znášať sliepku farebné vajíčka. Ďalší z dôvodov je, že zajac je proste dôveryhodnejší ako sliepka. Samozrejme v tejto veci zaváži aj zlatý vzhľad malého zajačika. Vďaka tomuto sa zajac už dlhý čas drží na vrchole ako obľúbený symbol Veľkej noci. Z minulosti však vieme, že zajac je taktiež známy ako symbol plodnosti, ktorý sa často spája s gréckou bohyňou lásky- Afroditou a germánskou bohyňou jari a plodnosti- Osterou.
Veľkonočná (svätá) voda
Ako všetky symboly Veľkej noci aj táto "voda" má svoj historický pôvod. Táto voda mala liečiť ťažko vidiace oči, podráždenú kožu a iné podobné choroby ak sa čerpala priamo zo zdroja. V minulosti sa verilo, že ak sa niekto okúpe na veľkonočné ráno v prameni stane sa navždy pekným a zdravým. Taktiež aj dobytok, aby zostal zdravý sa nahnal do takejto vody alebo prameňa. Voda bola aj je symbolom života plodnosti, ktorý sa spája s germánskou bohyňou jari Osterou. Táto voda nás má po celý rok ochraňovať pred chorobami, nešťastiami a podobne. V niektorých regiónoch Nemecka sa dodnes vyzdobujú studne na počesť tejto vody.
Vajíčka pre radosť
Veľkonočné vajíčka sa pôvodne maľovali na červeno. Červená farba, farba krvi, bola symbolom vykúpenia. Vajcia určené na zdobenie sa väčšinou zhromažďovali už od Popolcovej stredy. Vajíčkam, ktoré sliepky zniesli na Zelený štvrtok sa pripisovala liečebná a čarovná moc. Na maľovanie sa používali iba vajíčka s bielou škrupinou, lepšie na nich vynikla farba. Vyfúkané vajíčka sa začali maľovať až začiatkom nášho storočia, ale obdarovať niekoho škrupinami bez obsahu sa považovalo za urážku. V niektorých krajoch si slobodné dievčatá dávali kraslice za živôtik pre zachovanie zdravia a sily.
Korbáče pre zdravie
Bitie a šľahanie prútmi patrí k dávnym magickým praktikám. Má priniesť zdravie, plodnosť, šťastie a odohnať zlých duchov. Jarné šľahanie má pripomenúť aj bičovanie Ježiša Krista pred ukrižovaním. Malým chlapcom splietali prúty do tvaru vrkočov alebo hranolov otcovia či starí otcovia, dospelí si korbáče plietli sami. Zhotovovali ich z mladých pružných prútov zrezaných na rovnakú dĺžku. aby prúty viac "štípali" namáčali ich do vody. V dome, kde sa práve liahla hydina, sa šibák pliesť nesmel. Kuriatka a kačičky by sa nedožili druhého dňa. Na veľkonočný pondelok chodili mládenci na šibačku v skupinách. Pochôdzku si rozdelili podľa domov, kde bývali dievčatá, po ktorých pokukovali. vyhliadnuté domácnosti poväčšine "prepadávali" tajne. Verili, že nevyšibané dievča ľahko stratí krásu, nikto je nepozve do tanca, teda nebude vzácne a nevydá sa. K dobrým mravom dievčat patrilo naoko sa ostýchať a zdráhať sa otvoriť dvere. Chlapci sa však aj tak vždy dovnútra dostali. Aj keď šľahanie korbáčom bolelo, dievča nesmelo zaplakať, inak by sa o ňom povrávalo, že nie je súce na vydaj, lebo ťažko čelí problémom. Dievčatá sa na šibačku veľmi tešili, prikladali jej veľký význam, lebo si tak overili, aký je o ne záujem. S príchodom utorkového rána mali právo šibať aj ženy. Vyberali si prevažne chlapov, ktorí ich v uplynulom roku nahnevali, či neverných mužov, či záletníkov.
Šibačková paráda
Hovorilo sa: "Čím väčší šibák, tým väčšia česť." O jeho kvalite nerozhodovala iba dĺžka, ale najmä počet pramienkov. Plietli sa osmoráky, devätoráky, dvanástoráky, šestnásťstoráky, niekde dokonca až dvadsaťštvoráky. Na tenšom konci sa spevňovali súkanou, nie príliš jemne pradenou niťou. Nesmeli sa zaviazať niťou upradenou počas suchých dní, aby šibané dievčatá nedostali suchoty. Vplietali sa do nich stužky. Dievčatá po nich poslepiačky siahali. Ak sa dotkli červenej, do roka ich čakal vydaj...
Voda pre krásu
Polievanie sa odmeňovalo kraslicami, na južnom Slovensku živými karafiátmi. Koľko dievčat mládenec oblial, toľko karafiátov alebo iných živých kvetov mal na kabáte, či klobúku. Polievalo sa až pri východe slnka. Obliatie dievčaťa sa považovalo za osobitnú česť pre mládenca a ešte väčšiu pre rodinu dievčaťa. Povráva sa, že niektoré ženy sami vyhľadávali "oblievačov", lebo verili, že tak omladnú prinajmenšom o desať rokov. Zvykom bolo oblievať nielen dievčatá, ale aj oráčov idúcich po prvý raz na pole a pastierov ženúcich dobytok na pašu.
Spoločným základom všetkých jarných obyčajov bolo úsilie všemožným spôsobom zabezpečiť dobrú úrodu. Na to slúžili aj obrady pri oraní a sejbe, rôzne zvyky na ochranu rastúcej úrody nesúce i spomínané kultovo - magické prvky ako obdarúvanie kraslicami, pečivom alebo šľahanie zelenými ratolesťami.
(zdroj:hnusta.sk)
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik