Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Panvica

16. dubna 2010 v 7:37 | Latryna |  Príbehy
(Neuveriteľné príbehy)
Príbeh, ktorý Vám teraz priblížim, sa stal dva roky po vojne, keď som sa učil u súkromníka za zámočníka.


Bol koniec júla a majster ma poslal do grófskeho kaštieľa opraviť zámku na dverách pivnice. Privítala ma staručká, vari osemdesiatročná pani. Odviedla ma do pivnice, kde zapálila petrolejku. Keď odišla, rozhliadal som sa navôkol. Pivnica bola akoby vytesaná v skale s vysokou klenbou strácajúcou sa v tme. Naproti dverám sa nachádzalo otvorené ohnisko obložené skalami. V kúte pri ohnisku ležala na zemi veľká medená panvica so zelenou patinou.
"Tá by bola dobrá pre mamu na vyprážanie rezňov a šišiek," pomyslel som si a položil som ju na kameň pri ohnisku. Potom som sa pustil do práce. O niekoľko minút už zámka bezchybne fungovala. Práve som si balil náradie do tašky, keď dolu schodmi schádzal niekto obutý v drevákoch do pivnice. Nikoho som však nevidel. Potom sa na moje veľké prekvapenie dokorán otvorené dvere zatvorili a opäť bolo počuť tie isté kroky, ktoré postupne zanikali v chodbe. Vyľakaný som cúval k stene. Zároveň som ale do niečoho zakopol a spadol chrbtom na kopu piesku, z ktorého trčali drobné stonky petržlenu. Keď som sa pozviechal, vybehol som z pivnice ako vystrelený, nechal som tam aj tašku s náradím.
Vrátil som sa po ňu so starou paňou. Kým ona kontrolovala odvedenú prácu, zbadal som, že panvica leží na piesku. Presne tam, kde som predtým ležal ja. Nijako mi však nešlo do hlavy, ako sa tam dostala. Vtedy sa stará pani usmiala a povedala: "To pán Gustaf špásovat. Berte doma, mne nepotrebovat," a strkala mi panvicu do rúk.
Ani neviem, či som sa za ňu poďakoval. Bol som rád, že už opúšťam to strašidelné miesto. Doma som panvicu zavesil v drevárni na skobu, no večer som ju našiel na zemi. Nechápal som, kto ju zhodil, veď celý deň nebol nik doma. Zavesil som ju opäť na to isté miesto, no ráno, keď som si bral z drevárne bicykel, bola opäť dolu. Znova som ju zavesil a odišiel som do práce. Večer a nasledujúce ráno sa všetko zopakovalo. Tentoraz som ju už nechal ležať na zemi. Asi o týždeň, keď som ju vyčistil šmirgľom namočenom v oleji a dôkladne umyl v horúcej vode so sódou, natešený som ju doniesol do kuchyne mame. Bola krásna, ako nová. Mama ju zavesila na klinec nad sporák.
V noci nás zobudilo silné buchnutie sprevádzané rachotom. Keď sme prišli do kuchyne, naskytol sa nám neutešený pohľad. Všetko, čo večer ostalo na sporáku, ležalo aj s panvicou okolo neho. Najhoršie však bolo, že niečo nám úplne prelomilo platňu sporáka. Nahnevaná mama vzala panvicu a vyhodila ju na dvor. Ja som ju však neodniesol do smetí, ale ráno zavesil v drevárni. Večer opäť ležala na zemi.
Odtiaľ som ju preniesol bez mamkinho vedomia do kuchynského kúta a položil za sporák. Pred Vianocami som ju vytiahol a mama na nej vyprážala kapra. Panvica nám odvtedy slúžila dlhé roky a teraz ju má sestra. No tak, ako mama, aj sestra ju vždy necháva ležať na zemi, nikdy ju nevešia na stenu.
Pri istej príležitosti som sa dozvedel, že pán Gustáv bol grófov komorník a veľký čudák. V pivnici kaštieľa usporadúval špiritistické seansy a chodil iba v drevákoch. Po príchode osloboditeľských vojsk sa tento Rakúšan v pivnici obesil.
Žeby jeho ducha trápil skutok, ktorý vykonal, a preto nezniesol, aby niekto vešal na skobu čo len tú panvicu?

(zdroj:neuveriteľné.szm.com)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik