Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Zorka Janů

5. dubna 2010 v 20:02 | Latryna |  Herci a herečky
Bola inteligentná a milá, bola charizmatická a mala veľký herecký talent. A predsa bola celý život nešťastná. A tiež aj jej koniec bol tragický. Vedľa herečky Anny Letenskej, popravenej nacistami, bola druhou herečkou, ktorá na nacistický režim doplatila životom.

Vlastným menom Zora Babková sa narodila 9.07.1921 v Štěchoviciach, kde boli jej rodičia práve na prázdninách. Jej matka Ludmila a staršia sestra Lída (Baarová) boli tiež herečkami. Študovať začala najprv na gymnáziu, však toto nedokončila a odišla študovať pražské konzervatórium, po jeho ukončení hosťovala v divadelnej spoločnosti Karla Kičínskeho a Wuršera, hosťovala aj Národnom divadle, svoje prvé a zároveň posledné angažmá získala v Městských divadlech pražských.
Zorka bola skvelou herečkou, ktorá mala dokonca viac talentu ako jej sestra Lída Baarová. Cez naivné dievčatká sa vypracovala na charakterovú herečku, stvárňujúcu mladé, zrelé a temperamentné dievčatá. Hrala napríklad v Malostranskej humoreske, Zmúdrenie dona Quijota, Noci na Karloštejne, či Emíliu Galotti.
Vo filme debutovala v roku 1933 ako 12 ročné dievčatko v komédii Vladimíra Slavínskeho "Madla z cihelny", kde hrala hlavnú úlohu jej sestra Lída. Neskôr sme ju videli v "Děvčata, nedejte se!, Škola, základ života, Cech panen Kutnohorských či Tulák Macoun. Svoju prvú veľkú úlohu vytvorila vo filme Ohnivé léto, kde si opäť zahrala aj so svojou sestrou Lídou. Videli sme ju aj v ďalších veľkých postavách: Baron Prášil, Minulost Jany Kosinové, Pacientka dr. Hegla, Čekanky, Podvod s Rubensem, Z Českých mlýnu a v jej poslednom filme :Kluci na řece.
Zorka Janů však trpela veľkými psychickými problémami, depresiami, mysela si, že je tlstá a tak držala drastické hladovky - dokonca niekoľko mesiacov jedla iba jednu uhorku denne. Vďaka tomu jej opuchla tvár a začala trpieť depresívnymi bolesťami hlavy. Koncom roku 1940 odišla do nervového sanatória, však už začiatkom roku 1941 bola opäť v Prahe a hrala divadlo, ktoré bolo pre ňu zmyslom života.
Zorka bola ľavicovo orientovaná, tešila sa na koniec vojny, počas ktorej veľmi trpela kvôli problémom svojej sestry Lídy, naviac, pre nešťastné lásky k Františkovi Kožíkovi a hercovi Karlovi Högerovi sa pridali aj pochybnosti o samej sebe. Prestala veriť svojmu hereckému nadaniu a svojmu krásnemu vzhľadu. Po skončení vojny bola celá rodina perzekuovaná, Lída bola označená za kolaborantku a na Zorku sa každý pozeral len ako na sestru zradkyne Baarovej, takže Zorku prepustili z milovaného divadla - naviac vtedy známy herec Václav Vydra jej aj do divadla zabránil vstúpiť so slovami :""Dovnitř nesmíte! Sestra Lídy Baarové mezi české herce nepatří!"
Po tejto hroznej udalosti sa Zorke začali zhoršovať depresie, Lída bola vo väzení, matka umrela na mŕtvicu pri výsluchoch v roku 1945 a otec prišiel o nohu. Jediné východisko z tejto situácie videlka Zorka v samovražde. Vypila benzín, ale z neho mala iba žalúdočné ťažkosti. Po jednom kúpeli vykočila z okna prvého poschodia vily na Hanspaulce, po prevoze do nemocnice však 24.03.1946 zomrela. Pochovaná je v rodinnom hrobe na cintoríne pri pražskom strašnickom krematóriu.
O jej životnej ceste sa píše v memoároch Lídy Baarovej : "Úteky", a "Života sladké hořkosti".
(zdroj:csfd.cz-upravené)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik