Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Báseň

29. května 2010 v 20:35 | Latryna |  Príbehy
Pokúsila som sa preložiť z češtiny krásnu báseň chorvátskeho básnika Dobriša Cesarića.

Návrat

Kto vie (ach nikto, nikto nič nevie. Krehké je vedomie!)
Možno spadla kvapka pravdy do mňa
a možno sú to sny.
Ešte by nás mohla stretnúť láska,
stretnúť nás - šepkám.
Ale ja neviem, či si ju želám.
Alebo neželám.


V mori života, čo večne kypí a čo sa večne mení,
vytvárajú sa znovu, stretávajú sa znovu
možno rovnaké kvapky -
aj keď prejde večnosť hviezdnou cestou,
jedna večnosť dlhá,
mohli by sa opäť v bozku stretnúť milujúce ústa.

Možno sa raz navečer objavíš,
prekrásna a v blankyte.
Nevedomky si svoje svetlo liala
v mojom dávnom živote.
A ja, čo píšem srdcom plným teba
tieto krásne rýmy,
ja nebudem poznať túžbu môjho bytia
ani tvoje meno.

Ak duša v tej chvíli svoje ucho napne,
určite svojim hlasom ohluší mi rozum,
všetko čo srdce šepne.
Pri večerných lampách kradmo sa budeme
prezerať ako cudzinci.
Koľko nás zväzujú nevedomky
niektoré staré reťaze...

Ale čas ide ďalej, ide ďalej,
ako slnce v kruhu
a nosí nám znovu všetko čo bolo,
aj radosť aj smútok.
Zaiskria oči, nájdu sa ruky
a srdcia vznesú sa -
zaslepení stopami minulého života
chodiť ním budeme.

Kto vie (ach nikto, nikto nič nevie. Krehké je vedomie!)
Možno spadla kvapka pravdy do mňa
a možno sú to sny.
Ešte by nás mohla stretnúť láska,
stretnúť nás - šepkám.
Ale ja neviem, či si ju želám.
Alebo neželám.

(z českého prekladu, ktorý som našla:     TU)

123
 

2 lidé ohodnotili tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik