Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Bez strechy - 7 časť

12. června 2010 v 13:54 | Latryna |  Prestavba
Naša stará strecha spolu so všetkým tým prehnitým a spráchnivelým drevom bola preč, barák vyzeral ako nejaká bezprízorná búda vhodná akurát tak pre bezdomovcov - ale takto sme tu bývali a žili počas celej prestavby! Okná som mala zatemnené ako za vojny - aby sa nerozbili a namiesto dverí boli zavesené deky ako u indiánov. Vstupné dvere museli byť totiž otvorené a ďalšie, ktoré viedli do chodby jednoducho nemáme, zrušili sme ich...

Bolo leto 2008...
strecha2
Totálne bojové podmienky, dnes nechápem ako som to všetko zvládla, pritom to bolo len pred dvomi rokmi. A ako to šlo ďalej? Chlapci "majstri" sa rozumne rozhodli, že nebude dobré, ak príde domiešavač s betónom a pomocou dlhej rúry nám ho vychrlí na barák. Vraj by tlak mohol roztlačiť tie storočné múry. Tak si priviezli miešačku a betón sa miešal ručne. Dvaja boli dolu pri miešačke a traja hore. Vopred zabezpečili stropy v prízemí špeciálnymi stojkami, ktoré sa zapreli do podlahy a do stropu a pomocou dosiek takto istili strop pred možným prevalením sa pod váhou betónu. Na šťastie, všetko bolo ok a betón sa nám do postelí nevyvalil...
strecha
Až prišla osudná hodina. Vonku bolo už dlhšiu dobu náramné teplo, čo nám vyhovovalo, veď ak prší, kto by to robil? Takže 3.06.2008 sa od rána betónovala tá deka, vonku bolo nechutné dusno, ale chlapci makali bez zastávky. Okolo tretej poobede za začala obloha zaťahovať, začalo fúkať a vietor dohnal ťažké čierne mračná. Ešte nepršalo a majstri chceli dokončiť dielo. Ale to sa už nedalo. Zrazu prišel enormne silný lejak a kto mal ruky a nohy, utekal zakrývať čerstvý betón, ktorý bohužiaľ nebol dokončený na celej poloche. Časť, ktorá nebola zabetónovaná, začala samozrejme vodu "cucať" a keď už toho bolo veľa, voda sa postupne dostávala dolu do prízemia. Tiekla poctivo zo stien, zo stropu v obývačke, v kúpelni, v chodbe, v kuchyni i v záchode (našťastie, v dvoch predných izbách netieklo nič, nad nimi bola betónová deka hotová). Podkladali sme teda všetko čo nám prišlo do rúk, hrnce, kýble, lavóry i misky, voda sa liala ale viac a viac. Širokou metlou som vodu zhŕňala do kúpelne, aby cez guličku v podlahe vytekala preč. Ale i to bolo málo. Nebudem tu opisovať doslova všetko, bol to horor nad horory.
strecha1
Stačí, ak vám poviem, že len použitie wécka bolo o nervy, pretože mi tiekla na hlavu voda. Do rána sme makali, na druhý deň bolo pekne, nepršalo, chlapci však neprišli, pretože sme museli dávať do poriadku spodnú časť domu. Ale na tretí deň sa pokračovalo v betónovaní. Však ak spájate dva betóny, teda k mierne zatvrdnutému betónu dávate ďalší, nikdy sa už tieto dve časti dokonale nespoja. Keď bolo všetko dobetónované a vymurované, v dohodnutý termín 4.07.2008 mal prísť strechár so svojou partiou. Dovtedy sme mali vrch zakrytý tromi obrovskými plachtami, ktoré majú na krajoch uchytávacie otvory ktoré slúžili na to, aby boli tie plachty zaťažené pred vetrom. Takže sme zaťažili všetky plachty dobre uviazanými ťažkými drevenými trámami, ktoré boli až pri zemi a na vrch sme ešte poukladali voľne ďalšie ťažké drevené trámy. Boli sme si istí, že sme to zabezpečili dokonale... Počasie sa však rozhodlo pozabávať sa s nami. V noci prišla opäť búrka sprevádzaná bleskami, hromobitím a riadnym uragánom. Ten vetrisko zodvihol tie plachty aj s trámami a celé to letelo preč z baráku! Manžel bol hore a pridŕžal čo bolo treba, pritom mu chudákovi prišlo tak strašne zle (od nervov), že som mysela, že udrela jeho posledná hodinka. Na celú "radovánku" sme boli iba traja, teda manžel, ja a dcéra. Samozrejme, plachty boli preč a nám začalo zase zatekať a to vlastne preto, že tá betónová deka nebola z jedného kusu! Dcéra makala dole, sťahovala a zberala vodu z podláh, ja som raz pomáhala jej, raz som bola zase pri manželovi, pomáhala jemu a ukľudňovala ho, aby ho fakt neporazilo. Jeden letiaci plech mi poškodil blatník môjho dobrého starého olcita a jeden drevený ťažký trám sa doslova zapichol do provizórnej brány z pletiva. Aby som sa náhodou nenudila, manžel mi tvrdil, že ešte jeden trám letel kdesi za barák na ulicu, nuž za toho sexi počasia som vzala baterku a hľadala na ulici náš trám. Nenašla som ho. Až na druhý deň sme zistili, že sa nestratil a nikomu tak nenarobil škodu. Vážení, nestačilo, že sme toto zažili dva krát! Ono sa to ešte dva krát zopakovalo, takže sme boli spolu 4x vytopení a 4x sme prežívali tieto nerváky. Naviac, laminátka v obývačke (opísané v článku "Ďalšie nutnosti")bola totálne zničená a tak ju neskoršie nahradila dlažba. Od tej doby má však manžel totálne "psycho" ak je vonku hnusný a veterný čas spojený s lejakom. Strechu chvála bohu máme postavenú, netečie a drží tak, ako i má. Ale na manželovi to všetko asi zanechalo trvalé následky. Dnes je to už za nami, spomienky a nie dobré - zostanú navždy.
Napriek tomu, že sme si počas našej prestavby užili viac ako dosť, napriek tomu tvrdím, že je to nič proti tým, ktorých postihujú pravidelne rozvodnené rieky a potoky. Nie je to veru sranda mať v dome vodu do výšky jedného metra. Je to strašné prísť takto o všetko, čo si títo ľudia nadobúdali celý život. Pod vodou sú staré baráky, pod vodou sú novostavby, pod vodou sú polia, ktoré nás živia. Myslím, že nás čakajú krušné časy, myslím, že sa toto počasie bude každým rokom zhoršovať a zhoršovať. Iba ľudský tvor je schopný, rozmýšľať a vopred sa ochrániť pred prírodnými živlami. Ale to by musel chcieť...
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik