Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Copán

15. července 2010 v 11:58 | Latryna |  Stavby
Vrchol mayskej civilizácie sa nachádza v karibskej oblasti
na severovýchode Hondurasu, pár kilometrov od hraníc s Guatemalou.

Copán opustili jeho obyvatelia v 10 storočí po Kristovi, potom na 500 rokov upadol do zabudnutia a záujem o neho prejavovala len rozrastajúca sa džungľa. Písomnosti však dokazujú, že po 500 rokoch čo bolo mesto opustené a chátralo, sa do Copánu dostali v 16 storočí španielski kolonisti. Dnes sú z mesta iba trosky, ktoré sa však považujú za vrchol mayskej civilizácie.
Túto pokladnicu architektúry a kamenné plastiky objavil americký bádateľ Stephens a anglický výtvarník Catherwood, ktorí v roku 1839 vyšli na mýtinu v hustom tropickom pralese a pred očami sa im objavili trosky starého mayského mesta. Mnohé stavby už pohltila rozrastajúca sa džungľa a obrysy stavieb sa strácali v tropickej vegetácii. Naviac, celý komplex bol poznamenaný zemetraseniami a extrémnym počasím a 1000 rokov odolával erózii, ktorú spôsobovala rieka Copán. Guatemalská vláda poskytla finančné prostriedky k štúdiu mayských ruín, Stephens s Catherwoodom kúpili celé nálezisko (za 50 dolárov) od majiteľa pozemku a dali sa do prieskumu a zapisovaniu záznamov o nalezených predmetoch. Catherwood robil kreslenú dokumentáciu a jeho vynikajúce podrobné kresby upútali pozornosť západných akademických kruhov. Od tej doby archeológovia odkryli a čiastočne zrekonštruovali námestie, budovy a ďalšie pamiatky Copánu.
V časoch svojej slávy bolo toto mesto veľmi bohaté a obchodovalo po celom mayskom svete. Pyramídy, chrámy, nádvoria a ďalšie stavby hlavného komplexu sú zoskupené okolo štyroch priestranných námestí, ktoré boli pôvodne pokryté vrstvou hladkej bielej omietky, mnoho budov postavených z andezitu bolo vyzdobených kolorovanými štukovými reliéfmi. Ešte dnes vidno, že hlavná skupina budov a sochárska výzdoba kedysi žiarili živými farbami. Zo štyroch hlavných priestranstiev sa dvíhajú stupňovité chrámy a pyramídové paláce, na vrcholoch ktorých stoja chrámy, ku ktorým vedú dlhé a strmé schody. Najväčšie bolo Hieroglyfické schodisko, pôvodne postavené zo 72 schodov vysokých 45 cm a širokých 16 metrov. Výjavy sú vytesané na podstupniciach schodov a dopodrobna opisujú históriu vladárov Copánu od prvých kráľov bojovníkov až po samotného staviteľa tohoto schodiska panovníka známeho ako "Dymová lastúra", ktorý vládol v roku 749 po Kristovi. Nápis sa skladá z asi 1250 piktogramov vyrytých do kameňa a je najdlhší aký kedy bol v mayských stavbách Strednej Ameriky objavený. Hieroglyfické schodisko sa v 19 storočí zrútilo...Na pôvodnom mieste ostalo len 30 schodov, ostatné sa ale precízne reštaurujú.
Skúmaním rytín na hlavnom schodisku, na stenách a oltároch sa výskumníkom podarilo určiť mená a čas panovania všetkých copánskych panovníkov, ďalšie informácie boli získané štúdiom reliéfov na kamenných stĺpoch (stélach), ktoré si panovníci budovali sami pre seba. Na stélach sú nadživotné portréty kráľovských postáv oblečených do obradných rúch ozdobených symbolmi moci. Pôvodne stálo na Veľkom priestranstve 7 stél, každá bola vysoká asi 3,5 metra, celkove v Copáne a jeho okolí ich bolo až 38. Niektoré z nich sú postavené tak, že dávajú astronomický zmysel, čo bolo pre Mayov dôležité, keďže sa v živote riadili polohou planét a hviezd. Ich zložitý a dômyselne premyslený kalendár je s časti založený na fázach planéty Venuše, čo nám dnes umožňuje určiť s presnosťou jedného dňa časové údaje na copánskych reliéfoch. Čísla sú znázornené vodorovnými čiarami, bodkami/tečkami a symbolmi lastúr.
Niekedy okolo roku 900 po Kristovi sa Copán vyľudnil, stalo sa to zrejme náhle, pretože niektoré nájdené rytiny ostali nedokončené. Aj keď kráľovstvo upadalo, v prostých osadách v susednom údolí žili Mayovia ďalej, rovnako ako dnes pestovali kukuricu, tekvicu a fazuľu. Historici sa stále pokúšajú objasniť, prečo obyvateľstvo z mesta odišlo a tak mesto začalo chátrať, zarastať džunglou. Potomkovia Mayov však žijú v neďalekom meste Copán Ruinas. Starý a nový svet tak naďalej žije vedľa seba.
(zdroj:tajemstvi.webnode.cz-upravené)



Pepíčkova sousedka porodila chlapečka. Ten se ale narodil bez uší. Sousedka přivezla malého synáčka domů a pozvala na návštěvu Pepíčkovu rodinu. Předtím, než šli na návštěvu, si tatínek zavolal Pepíčka a povídá mu: Jestli se zeptáš, proč nemá uši, nebo o uších jenom cekneš, dostaneš takový výprask, jaký jsi nezažil!" Pepíček to pochopil a vyrazili... Když se pak podíval do postýlky povídá: Jé, to je krasné miminko." Sousedka se zaraduje a povídá: "Děkuji Pepíčku, jsi moc hodný."
Pepíček dále povídá: "A má moc krásné palečky, a kouzelný malý nosánek, a krásná očička..." Sousedka na to:"Ty jsi ale zlatíčko, Pepíčku." "A vidí dobře?", ptá se zase Pepíček. Sousedka na to: "Doktor povídal, že je 100% šance, že zrak bude mít v pořádku..."Pepíček se ušklíbne a řiká: "Tak to je fajn, protože kdyby potřeboval brejličky, byl by dost v prdeli..."!!!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik