Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Rasputin

1. prosince 2010 v 7:58 | Latryna |  Osobnosti Mix
Falošný mních zo Sibíre je jednou z najbizarnejších i najzáhadnejších postáv dejín...
Rasputin1


Jeho život je do značnej miery zahalený tajomstvom, najmä mladé roky. Vie sa len to, že bol synom roľníka, jeho pravé priezvisko nieje známe (vraj sa volal Novycha), Rasputin bola len prezývka a po rusky znamenala zvrhlík. Už ako mladík mal povesť opilca a bitkára, ktorý si rád užíval s ľahkými ženami. Neskôr sa hovorilo, že už v rodnej dedine prejavil neobyčajné schopnosti, ktoré mu získali úctu medzi obyvateľstvom. Raz vraj pomocou Božieho vnuknutia odhalil zlodeja sliepok, inokedy predvídal prírodnú pohromu. A mal aj schopnosť' vyhnať chorobu z tela. Všetky tieto príhody boli dôvodom, že lenivý a bohémsky založený Grigorij Jefimovič (medzitým sa oženil a mal štyri deti) sa rozhodol odísť do miestneho kláštora a neskôr žiť životom potulného mnícha, ktorý koná zázraky. Pravda, potulní mnísi mali žiť v chudobe a osamelosti, ale to Rasputinovi neprekážalo. Objavil teóriu, ako spojiť príjemné s užitočným, a možno jej aj sám uveril - hlásal, že najprv treba spáchať hriech a potom sa kajať, čo povedie k spaseniu. Živil sa tým, že ako ,,zázračný muž" si od negramotných mužíkov dal za každú ,,pomoc" zaplatiť.
Koncom roku 1903 sa asi 35-ročný Rasputin (presný vek nie je známy) objavil v Petrohrade. Ako kajúcny hriešnik sa tu predstavil najváženejšej duchovnej osobe mesta, otcovi Jánovi z Kronštadtu, na ktorého urobil svojou pokorou, úprimnosťou a kazateľskou presvedčivosťou taký dojem, že ho poslal pôsobiť medzi mužíkov. Aj tam mal veľký úspech. V sibírskom sedliakovi sa zrejme naozaj skrýval človek s veľkou schopnosťou sugescie. Mnohí, ktorí sa s Rasputinom stretli, uverili, že dokáže konať nadprirodzené veci.
Najvýraznejšie na ňom boli oči. Svetlomodré, jasné, prenikavé, raz láskavé, naivné, inokedy chytrácke. Jeho vplyvu však najväčšmi podliehali ženy. Nie div, že mal množstvo mileniek a chýry o jeho ľúbostných dobrodružstvách a sexuálnych schopnostiach boli takmer také časté, ako ,,zaručené" správy o tom, že na priamy Boží pokyn koná zázraky a lieči choroby. Zoznámenie s dvoma ruskými veľkokňažnými Milicou a Anastáziou, príbuznými ruského cára, bolo pre Rasputina osudovým stretnutím. Dopočuli sa o ňom ako o zázračnom mužovi a navštívili ho. Samozrejme, čoskoro sa stali jeho milenkami. Neprekážalo im, že chodí v špinavých šatách a takmer sa neumýva. Jedného júlového dňa roku 1907 sa o ňom ako o zázračnom liečiteľovi zmienili cárovnej Alexandre. Tá zajasala: jej trojročný synček, následník trónu Alexej, trpel hemofíliou, zlou zrážanlivosťou krvi, ktorá ohrozovala jeho život. Keď sa raz večer malý cárovič pri páde poranil a pod kožou sa ukázali známky vnútorného krvácania, lekári mu nevedeli pomôcť. Alexandra poslala po Rasputina a stal sa zázrak - cárovič prestal krvácať. ,,Zázračný muž" upokojujúcimi slovami docielil to, čo vtedajšia veda nedokázala. (Až neskôr vedci zistili, že sugesciou možno naozaj dosiahnuť zastavenie krvácania aj keď nie vyliečenie choroby.) Cárovná ho odvtedy zbožňovala a Rasputin tak mal
cestu do paláca otvorenú. Aj cár Mikuláš II., hoci si zachovával určitý odstup, dal často na rady tohto falošného mnícha.
Toto nové postavenie Rasputin vo veľkom využíval vo svoj prospech, čo všeobecne vyvolávalo intrigy a žiarlivosť. Vysoká šľachta mala dôvod na hnev, sibírsky mužík si robil čo len chcel, drzo im zvádzal manželky a mal aj niekoľko mileniek medzi dvornými dámami samotnej cárovnej. Keď sa škandál s Rasputinovym vplyvom už nedal utajiť, aristokrati načas dosiahli, že cár poslal Rasputina do vyhnanstva na Sibír, no cárovná si tvrdo vymohla návrat svojho ,,zázračného mnícha".
Keď sa ho potom protivníci pokúšali zastrašiť, Rasputin sa posťažoval cárovnej, čo sa niekedy skončilo vyhostením nepohodlného soka do vyhnanstva. Z druhej strany treba však povedať, že sa vyskytli aj prípady, keď nejaký šľachtic priviedol Rasputinovi svoju manželku dobrovoľne, aby mu zhýralý mních na oplátku vybavil niečo u cára.
Rasputin, sa stal skutočným vládcom Ruska, ovplyvňoval všetko od menovania cirkevných hodnostárov až po výber ministrov. Keď sa v roku 1916 objavili správy, že Rasputin presvedčil cárovnú (a jej prostredníctvom tak aj cára), že treba uzavrieť mier s Nemeckom, pohár trpezlivosti aristokracie pretiekol.
V decembri 1916 princ Felix Jusupov (manžel cárovej netere) zorganizoval sprisahanie - pozval Rasputina na večeru ktorá mala ukončiť jeho život. Rasputin pozvanie ochotne prijal. Na prízemí Mojkovského paláca sa o polnoci 29. 12.1916 Rasputin s chuťou pustil do jedla posypaného jedom, ktoré zapíjal vínom obsahujúcim cyankáli. Kým v hornej miestnosti fonograf vyhrával pieseň Yankee Doodle Dandee, Rasputin požiadal ešte o ďalšie jedlo! Potom vyzeral ako opitý, oči mu začali blúdiť a poprosil princa, aby mu niečo zaspieval! Jusupov vybehol hore a oznámil priateľom, že Rasputin nezomrel a vrátil sa s nabitým revolverom. Princ vystrelil rany a Rasputin sa zrútil na zem. Stále ale nebol mŕtvy, držal sa za krk, chrčal a reval ako zranené zviera, vyrútil sa do mrazivej noci. Cestou dostal ďalšie strely, ktoré zasa len neboli smrteľné. Nažive bol aj potom, keď ho princ s ostatnými konšpirátormi mlátili železnými reťazami. Nakoniec k nemu priviazali závažie a hodili ho do Nevy.

Rasputin
(Cárovná Alexandra nechala jeho telo vyloviť z vody a pochovať v parku Cárskeho Sela. V roku 1917 bolo Rasputinovo telo exhumované a spálené. V ruskom múzeu sa však dodnes zachoval jeho zakonzervovaný penis. Pýchu slávneho "nadsamca" tu majú vystavenú v nádobe s formaldehydom a v ochabnutom stave meria 30 cm. Podľa tradície už len pohľad na tento obrí "nástroj" lieči impotenciu...)
Od tejto smrti si konšpirátori sľubovali, že cár dá do poriadku politický a spoločenský chaos, ktorý pod vplyvom Rasputina spôsobila jeho manželka. Bolo však neskoro. O niekoľko mesiacov už z celej dynastie Romanovcov nebol nik nažive. Rasputinov historický epitaf najvýstižnejšie vyjadril revolucionár Alexander Kerenský: "Keby nebolo Rasputina, nebolo by ani Lenina."
Na Rasputina sa nezabudlo ani po smrti. Ako jeho život, tak aj jeho smrť bola zvláštna a záhadná. Najprv prežil otravu, potom prežil mnohonásobnú streľbu z revolverov. Zúfalí sprisahanci ho nakoniec so závažím museli hodiťdo rieky Nevy, kde sa utopil a tak sa ho konečne zbavili.
Nečudo, že sa Rasputin stal hrdinom šestákových príbehov i serióznej literatúry a jeho život bol 14 krát sfilmovaný (z toho raz ako erotický film). A nezabudli naňho ani výrobcovia ruského alkoholu - pomenovali po ňom svetoznámu vodku...

(zdroj:referaty-seminarky.sk-upravené)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik