Aktuálne:




... ak mi chceš niečo napísať, použi moju Návštevnú knihu ...


Schöne(r) Náci

5. září 2011 v 7:14 | Latryna |  Bratislava
Každý ho poznal podľa čierneho fraku, cylindra a bielych rukavičiek. S úsmevom na tvári zdravil v Bratislave každého a to v troch jazykoch...

Takto si ho pamätajú najmä rodení Bratislavčania. Aký bol v skutočnosti?
Vlastným menom Ignác Lamár, sa narodil 11.08.1897 v Bratislave-Petržalke, ktorá sa vtedy nazývala Engerau, zomrel 23.10.1967 v Lehniciach v Krajskej tuberkulóznej nemocnici, chudobný a všetkými zabudnutý, pochovali ho tam ako bezdomovca a na pohreb neprišiel nik... Celý život si želal byť pochovaný v rodnej Bratislave, ale až v roku 2007 boli jeho telesné pozostatky prevezené z Lehníc a uložené na Ondrejskom cintoríne, kde sa s ním rozlúčila široká verejnosť.
Ignác už v detstve stratil matku, ktorá ušla s frajerom do Viedne, o dva roky nato mu zomrel otec, po ktorom mu zostali iba dlhy. Pôvodne bol cukrárskym učňom, neskôr pracoval ako kulisár, pomocník u obuvníka, nosič uhlia a tiež prášil koberce, napriek tomu však chodil po dvoroch a spieval a napriek životným útrapám sa rozhodol rozdávať okolo seba radosť, humor, lásku a smiech. Stal sa z neho klaun, ktorý pokračoval v šľapajach starého otca Ignáca Lamára. Zo starého kufra po dedovi vytiahol staré oblečenie (po grófovi Nárym) a napriek tomu že bol chudobný, začal chodiť po bratislavskom korze oblečený ako šľachtic a vznešene zdravil paničky v troch jazykoch: "Ručičky bozkávam." Stal sa neodmysliteľným šašom ulíc, navštevoval cukrárne Stürzera na Sedlárskej ulici, Meyera na Hlavnom námestí a Myšáka na Štúrovej ulici, kde mu dávali zadarmo zákusky, niekedy aj čiernu kávu. Tváril sa kultivovane a každý ho mal rád.
Jeho socha v životnej veľkosti, ktorá je často terčom útokov vandalov, stojí pri kaviarni Mayer na Hlavnom námestí. O Schöne Nácim bola aj vydaná knižka pod názvom "Volali ho Schöne Náci", ktorá je jeho beletrizovaným životopisom a pesničku o ňom má vo svojom repertoári skupina "Lojzo", ktorá ju nahrala pre svoj album s názvom "Ticho po plešine". Táto pieseň znela aj pri obrade na Ondrejskom cintoríne.
Tento dobrák v čiernom obleku, bielej košeli s motýlikom, v ruke držiaci rukavičky, tenkú paličku, zopár kvetov a malé balíčky tak navždy zostáva v spomienkach Bratislavčanov...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.
Linka

Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...

čakám!




ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!



Latrynask.blog.cz website reputation


motýlik