Aktuálne:






Bratislavský hrad

16. února 2013 v 6:25 | Latryna |  Pamiatky


Brezalauspurch, Poson, Prezesburg, Bosenburg, Brecesburg, Pozsony, Pressburg, Prešporok, Bratislavský hrad...

Lokalita, na ktorej je Bratislavský hrad postavený, začala byť osídlovaná na prelome 5 a 6 storočia...
Išlo o výhodnú polohu, keďže ňou križovali dôležité obchodné cesty. Asi od prvej polovice 9 storočia bol terajší hrad už opevnený a obklopovali ho zrubové obydlia, cintorín i hospodárske objekty, čím sa stal vtedy významnou veľkomoravskou pevnosťou. Hrad so svojou lokalitou sa vtedy nazýval "Brezalauspurch".
Od 11 storočia sa hrad stal ešte významnejším, stal sa komitátnym hradom a sídlom uhorskej kráľovskej rodiny - Štefana I. Opevnenie hradu prešlo rekonštrukciou v rokoch 1073 až 1074 za vlády kráľa Šalamúna a Vodnú vežu k opevneniu doplnil kráľ Béla IV, pravdepodobne v roku 1254.
Postupne hrad zvelaďovali a prestavovali viacerí uhorskí panovníci.
Významná etapa vo vývoji nastala, keď na uhorský trón nastúpil Žigmund Luxemburský, ktorý utanovil Bratislavu (Brezalauspurch) za nové sídlo krajiny a následne sa začala prestavba hradu a výstavba palácov, na čom sa podielali viacerí v tom čase známi architekti a majstri, povolaní aj zo vzdialenejších krajín. Ďalšie plány na prestavbu hradu sa svšak končili Žigmundovou smrťou a ďalší panovníci už nemali záujem hrad zvelaďovať, dokončiť a žiť v ňom.
Až v 15 storočí nastali opäť zmeny - po uhorskej porážke pri Moháči v roku 1526 sa kráľovským a krajinským sídlom stala Bratislava, jej hrad sa stal hlavným kráľovským hradom Uhorska a sem sa presťahoval kráľovský dvor z porazeného Budína. V čase, keď sa sem sťahoval Ferdinand I, hrad bol zanedbaný a schátralý, preto bolo potrebné túto stredovekú pevnosť prestavať a zmodernizovať, s čím sa začalo v roku 1552 a dokončilo v roku 1562. Práce trvali 10 rokov a krátko potom tu bol korunovaný Maximilián I za uhorského kráľa.
Pretože v druhej polovici 16 storočia mala Bratislava už vysoký politický význam, v roku 1608 uhorský snem rozhodol, že v Korunnej veži kráľovského paláca Bratislavského hradu budú trvale uložené korunovačné klenoty.
Ďalšia prestavba hradu a jeho paláca začala v roku 1635 - a vtedy bola aj vybudovaná nová prístupová cesta, dnešná Zámocká ulica, ktorá pôvodne niesla názov "Neugasse am Schlossberg".
Celkove všetky stavebné práce na hrade trvali až na 14 rokov. O všetkých úpravách a výstavabách sa v prevažnej časti dozvedáme už len z rôznych historických opisov. Napríklad v 17 storočí prešlo zásadnou úpravou hradné opevnenie aj z toho dôvodu, že bolo potrebné na obranu pred Turkami.
Za vlády Karola III prešiel hrad ďalšou prestavbou - v roku 1712 bola zasypaná hradná priekopa a na severnej strane bola postavená nová poschodová budova určená pre vojakov, ktorí mali strážiť korunovačné klenoty.
Za vlády Márie Terézie sa hrad zveladil najviac za svoje obdobie už len preto, že táto panovníčka sa na hrade zdržiavala často a pravidelne. Medzinárodné konflikty, sedemročná vojna a vojna o rakúske dedičstvo však stavebné práce na hrade prerušili až do roku 1760. Potom sa na hrade vystriedali rôzni architekti z celého sveta aby hrad pretvorili podľa panovníčkinych predstáv - až do roku 1780, kedy po jej smrti nastúpil na trón Jozef II. Krajinské úrady boli presunuté do Budína a Bratislavský hrad sa stal nepotrebný a prispôsobený bol pre potreby generálneho seminára, kde študovalo viacero významných osobností a vzdelancov. Potom bol hrad pridelený vojenskej správe a vzácne rokokové priestory boli pridelené vojakom na ubytovanie...
Najväčšie škody utrpel hrad počas napoleonských vojen v roku 1809, kedy ho dostrieľalo francúzske delostrelectvo a dielo skazy dovŕšil obrovský požiar 28.05.1811. Armáda ale aj za takýchto podmienok "užívala" hrad aj naďalej - až do polovice 20 storočia, kedy sa v máji 1945 skončila druhá svetová vojna.


Pretože hrad chátral, objavili sa ešte počas vojny návrhy aby bol zbúraný a aby na jeho mieste bola postavená budova Krajinskej politickej správy Slovenska. Rozpad republiky v roku 1939 na šťastie tieto snahy zmaril.
Po skončení druhej svetovej vojny bolo rozhodnuté hrad nebúrať, rekonštruovať ho, opraviť a dať ho tak do užívateľného stavu. Prieskumom hradnej akropoly v roku 1953 sa začalo postupne so stavebnými prácami a zároveň aj s archeologickými výskumami. Ešte v roku 1961 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.V roku 1964 bolo rozhodnuté, že časť hradu bude slúžiť na štátne a reprezentačné účely a časť priestorov bude určená pre múzeum. Rekonštrukcia hradného paláca sa skončila v roku 1968 a vychádza z jeho tereziánskej prestavby ešte z 18 storočia, obnova celého areálu bola skončená v 80-tych rokoch minulého storočia.
Od tej doby sa na hrade veľa zmenilo, dostal aj novú tvár, v noci je celý osvetlený a plánuje sa otvorenie a sprístupnie ďalších a ďalších priestorov, o ktorých sme nemali ani zdania...
Dnes možno do hradu vstúpiť tromi bránami (vežami), najznámejšia je východná Žigmundova brána, ktorá bola až do 19 storočia nesprávne pomenovaná "Korvínova brána". Jediná brána ktorá verejnosti neslúži, je Leopoldova brána z roku 1674, kedy sa práve Leopold I zaslúžil o prestavbu hradného opevnenia.


Západná, Viedenská brána je hlavnou prístupovou bránou do hradu. Pochádza z roku 1712 a nazýva sa aj Karolova brána, pretože bola postavená pri príležitosti korunovácie Karlola III.


Z podhradia sa dá do hradu vstúpiť Mikulášskou severnou bránou, vedľa nej stojí bašta s arkierom nazvaná Luginsland.


Ak budete mať cestu okolo, nájdite si čas na prehliadku tohto významného hradu na Slovensku.
(POZN.: Treba sa spojiť s King Rucola - určite vám povie a ukáže viac...)
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 16. února 2013 v 7:16

Jedna dolezita informacia v tomto super clanku chyba: Povyse hradu, ani nie 500m sidli vo svojom palaci KRAL RUCOLA! (Zastihnut ho tam je vsak nekonecne komplikovane, pretoze vladne povinnosti ho nutia, zdrzovat sa poväcsine mimo tohoto uzemia.)

Ku stavebnej cinnosti doplnok: V rokoch pred oslobodnim ruskou vitaznou armadou pracoval na hrade aj isty kral, ktory vlastnorucne maltu miesal. Neskor tam chodil do skoly(!). Tam, kde dnes kancelaria nejakeho vladneho ustavu sidli, nedaleko (drahej) vinarne... :-D

2 Kitty Kitty | E-mail | Web | 16. února 2013 v 7:58

Je zima, tak ani nelituju, že jsem ho nestihla navštívit. V létě tam přijedeme. Kolik dní si na prohlídku máme rezervovat? Hodně prospěšný článek, je to všechno pěkně v kostce a barevně. Díky, koči... :-)

3 Intuice Intuice | E-mail | Web | 16. února 2013 v 8:20

Děkuji za připomínku. Jen jednou jsem jela kolem busem, když jsem v 15 letech jela do Maďarska! :-)

4 LATRYNA LATRYNA | 17. února 2013 v 11:26

[1]: King, svet je malý !
V čase, keď nás prišli v 68 roku "spasiť" Rusi, na hrade pracoval môj otec...

Komentáře jsou uzavřeny.



Linka




Čo sa udialo v minulosti, je základ budúcnosti.
Ako žiješ dnes, taká bude Tvoja minulosť
a teda aj budúcnosť...


čakám!



ĎAKUJEM ZA NÁVŠTEVU A ČAKÁM ŽE PRÍDETE ZAS!





motýlik






Latrynask.blog.cz website reputation